„Nikto nevyhral, len sme prežili s množstvom zlých snov.“ (Selce)
Jedná sa o kompiláciu otázok a odpovedí. Vystupuje v nej muž menom Selce (http://shtfschool.com) ,ktorý opisuje kolaps v Bosne, roku 1992. Selce vypovedá, aké bolo žiť v meste rok bez elektriny, paliva, tečúcej vody, dodávok potravín, alebo tradičného obchodu. Ich mena bola bezcenná, neexistovali policajné, alebo vládne sily a v uliciach vládli gangy a násilie. Stratégia prežitia, ktorú on a jeho rodina použili, aby prežili, je poučná a môže zmeniť vaše priority ohľadom prípravy na WTSHTF (When The Shit Hits The Fan). Nejde o dlhé čítanie a rozhodne text odporúčame kvôli poznatkom človeka, čo WTSHTF skutočne zažil.
Som z Bosny a ako niektorí z vás vedia, že tam bolo peklo medzi rokmi 1992 a 1995. Celý jeden rok som žil a prežíval v meste s 50 000, až 60 000 obyvateľmi. Bez elektriny, pohonných hmôt, tečúcej vody, dodávok potravín, bez práva a vlády. Mesto bolo celý rok obkľúčené nepriateľskou armádou. Nemali sme policajné sily, existovali len skupiny obráncov, vlastne ktokoľvek, kto mal zbraň bojoval za svoj dom a svoju rodinu.
Niektorí z nás boli lepšie pripravení, ale väčšina rodín mala jedlo len na pár dní, niektorí mali pištoľ, pár ľudí vlastnilo AK-47. Po jednom / dvoch mesiacoch začali gangy robiť špinavú prácu, nemocnica vyzerala ako mäsiarstvo, polícia sa vyparila, 80% nemocničného personálu odišlo domov.
Mal som šťastie, naša rodina bola veľká (15 členov vo veľkom dome, so šiestimi pištoľami, troma samopalmi), takže sme žili a prežili; väčšina z nás… Americké letectvo zhadzovalo z lietadiel potravinové balíčky (MRE) každých 10 dní, ako pomoc pre obkľúčené mesto, ale nestačilo to. Niektoré domy vlastnili malé záhradky so zeleninou, ale väčšina nemala skoro nič.
Po troch mesiacoch začali zvesti o prvých úmrtiach v dôsledku hladu a zimy. Používali sme dvere a rámy okien opustených domov na kúrenie, spálil som vlastný nábytok, mnoho ľudí zomrelo na choroby, väčšina kvôli zlej vode (dvaja členovia mojej rodiny). Pili sme dažďovú vodu, párkrát som jedol holuby, raz som zjedol krysu. Peniaze stratili hodnotu, vymieňali sme veci, fungoval čierny trh.
Pár príkladov: za jednu konzervu hovädzieho ste mohli mať ženu na niekoľko hodín (znie to hrozne, ale bola to realita). Pamätám si, že väčšina tých žien boli zúfalé matky túžiace nakŕmiť svoje deti. Bojovali sme ako zvieratá o sviečky, zapaľovače, antibiotiká, palivo, batérie, muníciu do pušiek a samozrejme o jedlo.
V situácii, aká bola tá naša, sa veľa vecí zmení, ľudia sa premenia v monštrá, bolo to príšerné. Sila bola v počtoch. Ak ste bol v dome sám, bol ste okradnutý a zabitý – bez ohľadu na výzbroj.
Vojna skončila, opäť vďaka Amerike. Nie je dôležité, ktorá strana mala pravdu, ktorá vojnu začala…
Bolo to skoro pred dvadsiatimi rokmi, ale verte mi, pre mňa je to, ako by to bolo včera. Pamätám si všetko a veľa som sa naučil. Ja a moja rodina sme teraz pripravení, som dobre ozbrojený, zásobený a vzdelaný. Nie je dôležité, čo sa stane – zemetrasenie, vojna, tsunami, teroristi. Podľa mojej skúsenosti nemôžete prežiť sami. Sila je v počtoch. Buďte blízko svojej rodiny, pripravte sa s nimi a múdro si vyberte priateľov, s ktorými budete prežívať v ťažkých časoch.
Otázka: Ako si sa bezpečne pohyboval po okolí?
Mesto sa rozpadlo na malé komunity. V mojej ulici (15 alebo 20 domov) sme zorganizovali hliadky (5 ozbrojených mužov každú noc), aby nás ochránili pred gangmi a nepriateľmi.
Vymieňali sme veci s ľuďmi v ulici. Osem kilometrov od nás bola komunita s organizovanými obchodníkmi, ale bolo nebezpečné sa tam dostať. Išlo to len v noci (cez deň bolo nebezpečenstvo ostreľovačov). Stále hrozilo, že tovar, ktorý ste nakúpili, vám zas ukradnú. Obchodníci často dávali „echá“ gangom a to, čo vám predali o chvíľu kúpili od gangu späť za polovičnú cenu. A v uliciach pribudla vaša mŕtvola. Použil som tú ulicu len dvakrát, keď som naozaj niečo potreboval.
A čo drevo? Okolo mesta bolo predsa veľa lesov, prečo ste museli kúriť drevenými dverami a nábytkom?
Bosna má veľa dreva a lesov. No ja som žil v meste blízko Chorvátskych hraníc, viac na juhu. Nechcem spomínať názov mesta, ale keď sa pozriete na mapu, jedná sa o južnú časť krajiny, ktorá je samá skala. Áno, v meste bolo pár stromov, ovocné, ozdobné, ale väčšina mesta je zastavaná. No verte mi, stromy zmiznú veľmi rýchlo, ak nemáte elektrinu na varenie a kúrenie. Potom zostáva nábytok, dvere, drevené podlahy… aj to zhorí veľmi rýchlo.
Autá sa takmer prestali používať, väčšina ciest bola zatarasená zrúcaninami, opustenými autami, zbombardovanými domami, atď. Benzín bol drahší ako zlato. Ak som sa potreboval presunúť, išiel som vždy v noci, nikdy nie sám, ale ani vo veľkej skupine (max. 2 až 3 ľudí). Vždy som bol ozbrojený, rýchly a vždy v tieňoch, skrz ruiny. Vyhýbal som sa otvoreným priestranstvám.
Namiesto farmárov sme na predmestí mali nepriateľskú armádu. Boli sme obkľúčení a vnútri mesta sme nevedeli, kto je nepriateľ. Boli tu organizované gangy (10 až 15 ľudí, niekedy 50), ale aj to boli obyčajní ľudia ako vy a ja. Otcovia, starí otcovia, slušní ľudia, ktorých situácia donútila stať sa zlodejmi a vrahmi. Ľudia sa prestali rozdeľovať na dobrých a zlých. Čiernych a bielych. Stali sme sa siví, pripravení a ochotní spraviť čokoľvek pre svoju komunitu.
Aké zručnosti si potreboval?
Používali sme, čo sme mali. Neboli sme pripravení, ani sme sa nevedeli, na čo sa pripravovať. V niektorých aspektoch sa dá povedať, že sme sa vrátili do doby kamennej. Používali sme čokoľvek, čo sme našli. Napr. som mal propán-butánovú fľašu, tak sme na jej koniec, s pomocou kamaráta, prirobili koncovku, vďaka ktorej som mohol plniť zapaľovače (plyn bol príliš cenný na kúrenie a varenie). Tieto zapaľovače sa stali malým imaním. Niekto mi priniesol prázdny zapaľovač, ja som ho naplnil plynom a povedal si za to o sviečku, konzervu – pamätáte, čo som vravel o konzervách predtým…
Ak by som bol zdravotná sestra, spravil by som tieto znalosti predmetom obchodu. Tréning a vzdelanie je v týchto časoch veľmi cenné. Ak viete opravovať veci, môže sa to stať vašou obživou.
Môj sused vedel, ako vyrobiť olej do lámp a tak nebol hladný. Nikdy mi neukázal, ako to robil, ale verím, že na to používal strom za svojím domom a trochu nafty. Ľudia vždy potrebujú niekoho, kto im niečo opraví. Nebol to survivalový film, bolo to hrozné. Robili sme, čo sme museli, aby sme prežili. Nikto nevyhral, len sme prežili s množstvom zlých snov.
Aká skupina ťa podporovala?
Moja skupina bola len moja rodina, moja krv (príbuzní, strýkovia, synovci, babičky …). V našej ulici som mal niekoľko blízkych priateľov, ale najlepší priatelia boli rodina. Nikdy som nebral cudzinca do skupiny.
Ak by si mal na prípravu tri mesiace, čo by si urobil?
Teraz som si vedomý, ako sa môže blahobyt zmeniť na hrôzu počas krátkej doby, tak by som si zaobstaral potraviny, hygienické potreby, energiu, zásoby na 6 mesiacov. Mal by som dom s krytom na dedine, v tom dome ďalšie zásoby na 6 mesiacov, malú komunitu v dedine, väčšina z nich by boli pripravení príbuzní (poučili sme sa z vojny). Vlastnil by som štyri druhy strelných zbraní, s 2000 nábojmi pre každú. Pri dome by som mal veľkú záhradu a dobré znalosti o záhradkárstve a farmárčení.
Myslím, že mám schopnosť vycítiť problémy, viete… Platí jednoduché pravidlo. Čím viac každý vraví, že všetko bude v poriadku, tým mám väčšiu istotu, že sa všetko rozpadne. Mám silu urobiť čokoľvek, aby som udržal rodinu nažive. Pretože keď ide všetko do hája, buďte istí, že budete musieť urobiť pár zlých vecí, aby ste zachránili svoje deti. Nechcete byť hrdinom, chcete prežiť.
Jedinec nemá šancu, bez ohľadu na to, ako dobre je ozbrojený a pripravený. Nakoniec zomrie, mnohokrát som to videl. Podľa mňa je najlepšia skupina rodina, alebo blízki priatelia, ktorí sa pripravujú a majú rôzne vedomosti.
Aké položky by sme mali mať v zásobe?
Hromadiť len jednu vec vám nepomôže prežiť. Jedine ak by ste kradli, potom by stačili zbrane a veľa munície. Potrebujete potraviny, hygienické potreby, energie (batérie, atď.). Tiež drobnosti na obchodovanie, ako vreckové nože, zapaľovače, alkohol (nejaký druh, ktorý vydrží dlho, je jedno aká značka, aj tá najlacnejšia je dobrá pre obchod v zúfalej dobe) a podobne.
Videl som, ako nedostatok hygienických potrieb zabil veľa ľudí. Potrebujete mať drobnosti, ako vrecia na odpadky, lepiace pásky, toaletný papier, vložky, atď.
V prípade zbraní sa riaďte jednoduchosťou, držte pri sebe zbraň, do ktorej zoženiete muníciu v okolí. Ráž ktorú používa polícia, niečo deväť milimetrové (sú najrozšírenejšie u civilov), zbraň ktorú má vaša armáda. Ja nosím Glock 45, ale mám aj dve ruské 7,62 mm TT pištole. Nemám rád kalašnikov, ale táto zbraň je tu v každom treťom dome.
Väčšinu času som zbieral vodu zo strechy, v štyroch veľkých sudoch, potom som ju vyvaril, aby sa dezinfikovala. Tiež sme mali v meste rieku, síce veľmi znečistenú, ale keď nemáte inú možnosť , aj taká voda sa dá prevariť.
Ach áno, zmenilo to môj pohľad na život. Kedykoľvek sa môžu stať zlé veci a čo je podľa mňa najdôležitejšie: už ďalej neverím vláde a autoritám, vôbec! Ak robia čo môžu, aby vás uistili, že všetko bude v poriadku, môžete si byť istí, že sa stane niečo hrozné. Neverte – skúmajte.
A čo občianska vojna a náboženské boje? Ako veľmi pomohlo zlato a investičné striebro a ako ste získal alkohol a ďalšie zásoby?
Boli tu útočníci a obrancovia – občianska vojna. Skončila bez víťaza. Prímerím. Bola to zlá vojna, pre zlé dôvody. Nebojoval som pre náboženské dôvody, či etnický pôvod, bojoval som, aby som udržal rodinu nažive. V posledných rokoch máme mier, žijeme s ľuďmi, ktorí kedysi boli naši nepriatelia, nechcem znovu zažiť vojnu kvôli etnike, či náboženstvu. Nezovšeobecňujte čokoľvek o tejto vojne, neboli dobré, alebo zlé strany, všetci sme trpeli. Obe strany robili zlé veci a na oboch stranách boli dobrí a zlí ľudia.
Pár slov o mojom meste pred vojnou. Bolo to bežné Bosnianske mesto, normálny život, slušní ľudia, školy, divadlá, parky, univerzity, letiská, nízka kriminalita. Bol som mladý muž.
Pre vojnu vznikla v mojom meste WTSHTF situácia.
Na začiatku vojny protitankový granát zničil prednú stenu malého liehovaru, blízko môjho domu. Tak sme si vzali 500 litrov rakije. Je to dobrá vec pre obchodovanie, ľudia pijú veľa alkoholu v zúfalých časoch. Tiež sme ho používali ako dezinfekciu.
Ohľadom hygieny, budete potrebovať veľa hrnčekov, tácok, papierových alebo plastových.
Podľa môjho názoru je hygiena dôležitejšia ako jedlo. Ľahko môžete uloviť holuba, či túlavú mačku, ale nemôžete si uloviť dezinfekčné zariadenia. Tablety na úpravu vody, veci na upratovanie, mydlá, bielidlá, rukavice, masky…
Naučte sa o čo najviac o prvej pomoci, liečiť drobné poranenia, popáleniny a strelná zranenia. Zašívať tržné rany. Ak zoženiete doktora, pravdepodobne nebude mať lieky, alebo mu nebudete mať čím zaplatiť. Naučte sa kedy používať antibiotiká a zaobstarajte si obrovskú zásobu.
Verte mi, so znalosťami a zásobou liekov budete bohatí. Všetko svoje zlato som vymenil za muníciu, ale nemalo veľkú cenu.
Čo sa týka domácich zvierat, žiadne som nemal, ani som v okolí žiadne nezaregistroval. Pravdepodobne ich susedia zjedli. Malá rodina nie je moc dobrá, zvyčajne sa zíde pár malých rodín do veľkého domu a zostanú spolu. Malá rodina, či jednotlivec nie sú vhodní na prežitie v meste, možno v divočine (s tým nemám skúsenosti). Aj keď sa budete ukrývať v dome s množstvom jedla, skôr či neskôr príde dav rabovať. Je dôležité nepriťahovať pozornosť, ale keď prídu, budete potrebovať množstvo ľudí a zbraní.
Čo sa týka pohybu po meste: vždy v nočných hodinách, nikdy nie sám (malá skupinka), veľmi rýchlo, nepriťahovať pozornosť. Musíte vyzerať ako ktokoľvek iný. Ak väčšina – zúfalo, chudobne, špinavo. Správajte sa ako ktokoľvek iný. Ak na vás zaútočia, musíte ukázať, že ste pripravení. To sú moje skúsenosti. Pravda, urobil som veľa chýb, nie som expert.
Čo sa stalo tým, ktorí zomreli? Kde ľudia zháňali palivové drevo?
Ktokoľvek v tej dobe zomrel, alebo bol zabitý, nedostalo sa mu riadneho pohrebu. Používal sa každý kus zeme blízko domov na zakopávanie tiel. Niekedy dokonca i na záhrade, mestské parky sa premenili na cintoríny. Po vojne bola väčšina tiel exhumovaná a riadne pochovaná. Nepamätám si, že by niekto telá spaľoval.
Niektorí ľudia chodievali v noci niekoľko kilometrov od komunity len preto, aby si mohli doniesť domov kus dreva, aby mohli variť alebo si zakúriť. Pre väčšinu ľudí bol život len neustále zháňanie dreva, jedla, munície…
Bola soľ cenná?
Áno, soľ bola cenná, ale nie toľko, ako napríklad káva a cigarety.
Cigarety?
Mal som veľa alkoholu, väčšinou som s ním obchodoval. Konzumácia alkoholu bola desaťkrát vyššia, než v čase mieru. A to nepočítam čistenie a dezinfekciu. No ak máte peniaze a čas, je lepšie skladovať cigarety, sviečky a batérie pre obchodovanie, alebo skladujte jedlo.
Nebol som v tej dobe proper, nemali sme čas sa pripraviť, lebo pár dní pred WTSHTF politici v TV povedali, všetko bude v poriadku.
Povedz nám viac o varení a jedle, ktoré si bol schopný pripraviť. Bál si sa o pach, ktorý by zalarmoval ľudí?
Počas leta som varil iba v záhrade (našťastie som mal murované oplotenie – tehly). Čo sa týka pachu… pokúsim sa načrtnúť situáciu: žiadna elektrina, netečie voda, kanalizácia mesiace nefunguje, mŕtve telá v zničených domoch, špina a neporiadok… Verte mi, je ťažké ucítiť že pečiete bifteky.
Nebolo to ako vo filmoch, bolo to špinavé a smradľavé. Áno, mal som problémy kvôli vareniu, ale bolo ich málo a ako som už písal, patrične ozbrojení ľudia s vôľou sa brániť, vyriešia väčšinu týchto problémov. Situácia by bola pravdepodobne iná v divočine.
Väčšinou sme jedli nejaký druh lievancov s miestnymi bylinkami (nevyžadujú olej na varenie a príliš veľa dreva) a samozrejme všetko, čo som mohol vyobchodovať. Napríklad ryžu.
Myslím, že som mal šťastie, len párkrát som bol nútený jesť holuby, či potkany. Vždy som mal niečo na obchodovanie. Spoločne so zbraňami ma to zachránilo.
Počas dňa skoro nikto nechodil von, obranná línia bola veľmi blízko, takže čokoľvek ste vonku robili (obchod, zháňanie dreva) ste robili v noci. Dôležité tiež boli novinky, mnoho ľudí zomrelo len preto, že sa išlo pozrieť, čo sa stalo. Žiadne noviny, rádio, žiadna TV, klebety boli naše správy.
Ako som vysvetľoval, môžete zostať doma a umrieť od hladu, či zimy, kvôli infekcii alebo malému poranenia, alebo môžete ísť von, riskovať život a snažiť sa nájsť / vyobchodovať niečo užitočné.
Tiež sme mali pouličné hliadky, ľudia v mojej ulici boli dobre organizovaní kvôli gangom. Bolo veľa streľby, spočiatku som nemal dostatok zbraní, jednu pušku a pištoľ (ostali mi z druhej svetovej vojny), asi tak 100 nábojov. Neskôr som si zaobstaral viac pušiek a munície. Raz som za autobatériu dostal dve pušky.
Väčšinou nebudete schopní rozoznať, kto je nepriateľ, okrem rodiny a blízkych priateľov. Ktokoľvek iný, je potenciálny nepriateľ. Ak si váš kamarát musí vybrať medzi smrťou svojho dieťaťa a vašou, hádajte aká bude jeho voľba.
Dôležité sú klebety. No tiež sú často klamlivé a iba vás vylákajú z úkrytu a pripravia o život. Napríklad vám niekto povie, že starý chlapík kúsok od vás vlastní pár konzerv a zháňa muníciu. Vy sa musíte rozhodnúť, či riskovať život. Koľko ľudí vziať. Či nechať dom s deťmi s menšou obranou… Rovnako tak do mojej ulice prichádzali ľudí kvôli obchodu.
V noci tu boli obchodné ulice, v skutočnosti sa jednalo o ruiny športového centra. Mohli ste tam ísť a dopytovať sa po niečom, alebo ponúkať, ale nikto to nekontroloval, takže to bolo nebezpečné.
Žil som primitívne, tehlové múry okolo domu, vrecia s pieskom v oknách a dverách. Na tie vrecia sme použili čokoľvek, veľké kusy kovu, kamene, vnútri domu sme dali všetky veci do okien, nechali sme len malé otvory pre pušku, vždy bolo 5 členov rodiny na hliadke, jeden bol skrytý na ulici. Na veľkú potrebu sme využívali lopatu a každučký kus zeme pri dome, umývali sa v dažďovej vode, niekedy v rieke. Väčšinou sme nemali toaletný papier a keby sme mali, za niečo by sme ho vymenili.
Moja rada: Prvé čo si pripravte je zbraň a munícia, potom všetko ostatné, záleží koľko máte peňazí a miesta. Ak niečo zabudnete, nevadí, kúpite to. No ak zabudnete na zbrane a muníciu, nebudete sa môcť dostať na miesta , kde sa obchoduje.
Nevidím veľkú rodinu, alebo skupinu, ako hladné krky, ale ako skupinu ozbrojenú a silnú. Je ľudská prirodzenosť sa prispôsobiť. Držte to jednoduché a používajte zdravý rozum. Na začiatku slabí ľudia zmizli, ostatní bojovali.
Môžete si kúpiť generátor na elektriku, no lepšie je mať tisíc zapaľovačov. Pri WTSHTF scenári generátor priláka armádu, tisíc zapaľovačov nezaberie veľa miesta. Sú lacné a vždy ich môžete vymeniť za niečo iné.
Reálny WTSHTF scenár vyžaduje kompletnú zmenu myslenia, je to ťažké vysvetliť.
Po vojne bola v každom dome zbraň, polícia niektoré zabavila, ale veľa ľudí ich schovalo. Tiež som mal legálne zbraň a štát urobil niečo ako „dočasné zhabanie“, tzn. že v prípade mimoriadnych udalostí má vláda právo zbrane dočasne zabaviť, na to nezabúdajte.
Pri WTSHTF nie je ťažké zohnať zbraň, ak máte dobré veci na výmenu. Prvé dni sú najhoršie – chaos a panika, možno nebudete mať čas zohnať zbraň prvé dni. A byť neozbrojený v chaose, panike a nepokojoch je zlé.
Zranenia, najčastejšie strelné, dávajú pravdepodobnosť prežitia (ak sa podarí zohnať doktora), asi tak 30%. Opäť – nie je to ako vo filme, väčšina ľudí zomrela na následky drobných poranení z infekcie. Jednoduché veci zabíjali ľudí, bez liekov hnačka zabije malé deti za pár dní. Objavilo sa veľa plesňových a kožných chorôb, otráv jedlom. Choroby sme liečili väčšinou bylinkami a potom sme zháňali antibiotiká.
Potrebujete sa naučiť veľa vecí, choďte na Internet, urobte si kurz prvej pomoci. Zaobstarajte si súpravy proti hadiemu uštipnutiu, adrenalín (pre alergické reakcie) a pod. Môžete si skúsiť zohnať resuscitačnú súpravu. No či bude čas, príležitosť a znalosti ju použiť… ťažko povedať. No pri WTSHTF sa nikto nebude pýtať, či máte licenciu.
Vzácne sa dali použiť cudzie meny (doláre, alebo nemecké marky), ale aj pri podobnej, vzácnej príležitosti boli ceny neuveriteľné, napr. jedna konzerva fazule stála 40 dolárov. Ak mal niekto spojenie s okolitým svetom (čierny trh), takto mohol zarobiť obrovské množstvo peňazí. Obchod bol hlavne formou barter.
Tiež som premýšľal, že by bolo dobré naplniť priestory niečím, čo zaberá málo miesta, ale je zároveň zaujímavé pre obchod, napr. antibiotiká, mydlá, atď. Ja som mal toho času alkohol zadarmo, nekúpil som ho. Ľudia ma často napádali, lebo mysleli, že sú silnejší.
Obchodovanie s muníciou – záleží koľko tej munície máte, občas som vymenil strelivo za jedlo a po pár týždňov som zháňal muníciu za ktorú som platil jedlom. No nikdy som neobchodovalo doma, nikdy vo veľkých množstvách, aby nikto nevedel, koľko čoho mám.
Obrana bola primitívna, okná rozbité, strecha poničená od bombardovania. Každú noc som zablokoval bránu do záhrady pomocou sutín a haraburdia z ulice a potom som použil rebrík, aby som sa dostal späť.
Jeden chlapík si kompletne zabarikádoval dom, v noci chodil von dierou, ktorú urobil v jednej z izieb do susedného zničeného domu, pripojeného k jeho. V skutočnosti mal tajný vchod.
Môže to vyzerať divne, ale najbezpečnejšie domy miznú ako prvé. Samozrejme sme mali v susedstve pár krásnych domov, s múrmi, psami, alarmami, mrežami v oknách. Dav na tieto domy zaútočil ako na prvé. Niektoré sa bránili, niektoré nie, záležalo na zbraniach a počte ľudí vo vnútri. Bezpečnosť je dôležitá, no nedávajte ju na obdiv. Zabudnite na alarm.
Teraz mám z bezpečnostných dôvodov na byte oceľové dvere, aby som prežil počiatočné obdobie chaosu, ale potom sa presuniem k väčšej skupine (rodina a priatelia).
V mojom prípade sa migrácia na vidiek toho času neuskutočnila, pretože sa všetko stalo veľmi rýchlo a armáda protivníka obkľúčila mesto. No jedno viem isto, ak by sme mali možnosť dostať sa z mesta na vidiek, tak by sme to urobili.
Aká bola situácia s bankami a obchodmi?
Celý monetárny systém zmizol na dobu približne jedného roka, takže nič nefungovalo. Dokonca aj teraz, po dvadsiatich rokoch ľudia žalujú na Európskom súde banky, pretože im nechcú priznať úspory. Trikrát sa zmenil názov meny, objavila sa hyperinflácia, stratili sa záznamy o úsporách a pôžičkách. Niektorí ľudia proste situáciu využili na zbohatnutie.
Bolo veľa problémov dokázať, aký majetok ľuďom patril. Môj otec mal pekný byt, ale pretože ho kvôli vojne musel opustiť, potom 4 roky na súde dokazoval, že bol jeho. Počas najhorších období sa ľudia z bytov jednoducho presunú do prázdnych domov.
Spomenul som vidiek, čo si pamätám, tam to bolo oveľa lepšie. V tej dobe nejazdili autá, pamätám si tank a Ladu Nivu s guľometom. No tie sa pohybovali, len keď strieľali, inak sa skrývali v ruinách domov. Pre „civilnú“ populáciu neboli vozidlá, ulice boli plné ruín a pohonné hmoty boli príliš drahé.
Najdôležitejšie bolo nepriťahovať pozornosť. Ak ste vyzerali dobre oblečení, niekto vás zabil a vzal oblečenie, keď ste mali skvele vyzerajúci pušku, bolo to asi preto, že bolo ťažké pre ňu zohnať kaliber munície a tiež priťahovala pozornosť.
Je dobré byť pripravený, ale tiež je dobré o tom nikomu mimo komunitu nehovoriť. Nespoliehajte sa, že ak sa niečo stane, pridáte sa k rabovaniu obchodov a benzínových staníc. Stane sa to rýchlo a kým sa zorientujete, pravdepodobne už budú vyrabované. Hneď začne streľba, všetko cenné zmizne prvé týždne. Akékoľvek budú snahy autority.
