Vopred za ospravedlňujem všetkým milovníkom psov (hlavne Fedorovi a Milke) za veci, ktoré popíšem v nasledujúcom článku. Sám mám veľkého psa. Je členom rodiny. Ale sú veci, ktoré by ste o psoch mali vedieť.
Voľne pobehujúci psi.
Keď stretnete jedného psa a je agresívny, tak sa k nemu budete chovať ako k psovi bojovému (vysvetlíme nižšie). Keď budete mať tú smolu, že naďabíte na svorku, vaše šance sú bez strelnej zbrane a vyvýšeného krytu takmer nulové. Je nutné zabiť, alebo ťažko zraniť niekoľko členov svorky. Svorka sa chová ako jeden organizmus. Napadnutie jedného člena, znamená vyhlásenie vojny celej svorke. Každá svorka má svoje územie. Chráni mladé, stráži hranice. Pokiaľ to okoľnosti dovolia, vyhnite sa psím svorkám!
Váš vlastný pes v dobe WTSHTF či TEOTWAWKI
Až na malé výnimky je to príťaž. Musí žrať, musí vykonávať potrebu, musíte sa o neho starať. Štandardný domáci pes je proste záťaž, pokiaľ na neho nemyslíte ako na poslednú konzervu. Áno, pes dokáže hromadu vecí. Ukáže cudzieho, obráni dieťa či Vás, vystopuje zver. Ale neurobí to automaticky. Musíte ho to naučiť. A každý, kto psa vychovával vie, že to nie je otázka 2 mesiacov, ale skôr 2 rokov. Nemôže to byť hocijaký pes. Ideálny pes pre psie časy: veľký (20-30 kg), hrubosrstý (zima býva zlá), inteligentný (zaobstará si sám žrádlo) a tvrdý. Toto sú hodne tvrdé požiadavky a výchova takéhoto psa Vám zaberie more času. Ja osobne, pokiaľ sa rozhodnem pre psa na zle časy, si vyberám nejakého rusa.
Západosibírsku lajku, alebo karelského medvedieho psa. Nekompromisný obráncovia, tvrdý a výbušný, vyvinutý poľovný pud pre samostatný lov. Mimoriadne skromné a nenáročný psy, schopné poradiť si sami v každej situácii.
Bojové psy
Najprv si trochu porozprávame o rozdelení psov. Pre naše potreby si psy rozdelíme na stopárov a lovcov. Veľmi zjednodušene povedané, stopári sú psy, ktorí sledujú pachovú stopu s ňufákom pri zemi. Prakticky každý pes (myslím tým každý, vrátane domácich gaučových čiváv) dokáže sledovať pachovú stopu starú do jednej hodiny. Dobrý stopár dokáže sledovať stopu starú tri hodiny. Vynikajúci, za ideálnych podmienok a vo výnimočných prípadoch, dokáže sledovať stopu aj osem hodín starú, ale s takým psom sa v živote asi nestretnete. Stopári sa ďalej delia na strážne psy a útočne (bojové) psy. Funkcia strážnych psov je vám asi jasná a nepotrebuje zvláštny výklad. Útočné psi potom slúžia na zadržanie alebo zneškodnenie prenasledovanej osoby. Útočné psi sú preto pre vás najnebezpečnejšie.
Duriče (sliediče) sa riadia predovšetkým pachom zo vzduchu. Tento pach sú schopní zachytiť na vzdialenosť asi jeden kilometer. Naháňajúci pes vedie psovoda k cieľu, avšak prenasledovaného spravidla nenapadá, maximálne bude okolo vás poskakovať a štekať. Bohužiaľ, reálny výcvik so psami je tak trochu problém. Ak máte možnosť trénovať s kvalitne vycvičenými psami, ich cena vám zvyčajne neumožňuje vykonávať súboj „naostro“ a naopak, umlátiť palicou vydeseného dedinského orieška, len preto, aby ste si dokázali, že ste king, je úchylné. Ale skúsenosť na cvičisku je z dobre vycvičeným psom je k nezaplateniu, aspoň si uvedomíte , že to fakt nie je žiadna sranda.
Schopnosti psov ako lovcov ľudí sa však všeobecne preceňujú. Svoju úlohu tu zohráva prirodzený strach zo psov, ako mäsožravých predátorov a tiež nevyspytateľnosť ich správania. Oproti človeku však majú tri zásadné výhody:
Prvá – vďaka svojmu vynikajúcemu čuchu a sluchu mnohokrát umožňujú prenasledovateľom postupovať takmer rovnako rýchlo ako prenasledovaným. Limitujúcim faktorom v rýchlosti pohybu prenasledovateľov nie je zvyčajne pes ale človek. Poznáte anglický hon na líšku? Aby prenasledovatelia poľujúcim psom stačili, jazdia na koňoch.
Druhá – ak je k zadržaniu alebo likvidácii prenasledovaného vyslaný pes a ten je v súboji zabitý, potom strata psa nie je pre prenasledovateľa tak citeľná ako strata ľudského života.
Tretia – výhodou je, že pes pracuje bez protestov za konzervu zlého mäsa z núteného výseku a poškrabkanie za ušami.
Ďalej už nasledujú len samé negatíva.
Prvou nevýhodou psa je, že nemá vyvinuté abstraktné myslenie, a preto ho možno ľahko zmiasť. Ak máte navyše početnú prevahu, je možné to veľmi dobre využiť na vlákanie prenasledovateľov do pasce.
Druhou nevýhodou, hoci o nej málokto vie, je psí strach. Už ste určite počuli nadávku: „Ty zbabelý pes.“ Áno, aj pes má strach, a zo strachu zámerne zíde zo stopy. Môj bývalý kolega, ktorý slúžil v šesťdesiatych rokoch na hraniciach ako psovod, mi rozprával príbehy o prevádzačoch. Tí so sebou pri prechode cez hranice nosili vo vreci dedinského orieška. Ak zistili, že sú prenasledovaní hliadkou so psami, orieška zámerne čo najbrutálnejšie zabili, aby vydával čo najväčšie kvičanie (pes má okrem vynikajúceho čuchu aj dobre vyvinutý sluch). Jeho telo potom roztrhali a rozhodili po okolí. Akonáhle psi prenasledovateľov prišli k jeho ostatkom, stiahli chvosty medzi nohy a odmietali pokračovať v ďalšom prenasledovaní. Aj keď boli bití, odmietali ďalej pokračovať. Doslova mi popisoval, ako jeden z najtvrdších psov v jednotke odmietol pokračovať v prenasledovaní, hoci bol za to veľmi surovo bitý svojim psovodom, napriek tomu si ľahol na chrbát, dal najavo svoju prehru odkrytím brucha a súčasne sa posral. Ďalším variantom bolo, že prevádzači so sebou vo vreci niesli hárajúcu suku a tú po prechode hraníc pustili. Tá sa logicky vrátila späť domov a policajné psy, prenasledovanie, neprenasledovanie, sa pustili za ňou (ale tomu tak trochu neverím, dobrý pes na povely reaguje vždy).
Tretia nevýhodou je prirodzený rešpekt psov k cudziemu teritóriu. Tento pokus som vykonal na základe rozprávania autentického príbehu z vojny a overil som jeho použiteľnosť. Priateľ, vlastník dvoch rotvajlerov (ktoré okrem iného používa na lov diviakov) ma úplne spoľahlivo prenasledoval už niekoľko hodín. Pred jeho uslintanými potvorami nebolo úniku. Keď už som mal hry na naháňačku plné zuby, spomenul som si na vojnový príbeh, ktorý som kedysi čítal. Našiel som si vhodný strom, na ktorý som bol schopný vyliezť. Následne som pokračoval ďalších cca. 500 metrov v pôvodnom smere, otočil sa a v ostrom uhle k pôvodnej stope sa vrátil späť k vybranému stromu. Psím spôsobom som označkoval všetky okolité stromy, vrátane stromu na ktorý som chcel vyliezť a vydriapal som sa do jeho koruny. Psy prebehli pod stromami, očuchali moje značky, na znak súhlasu ich z druhej strany potvrdili a pokračovali veselo ďalej po stope. Akonáhle ma prešli, zliezol som dolu a mazal späť po vlastných stopách, odkiaľ som prišiel.
Prenasledovanie psami.
A teraz sa opäť vrátime k nášmu prenasledovanie so psami. Práve ste vykonali niečo fakt hnusné, čo protivníka naozaj nasere, a viete, že na vašu stopu nasadí psov, aby vás dostal. Preto čo najrýchlejšie opustite priestor, kde došlo ku kontaktu. V prvých hodinách ústupu bojujete o čas a priestor. Čím ďalej sa budete nachádzať od miesta stretu, o to väčšie problémy budú mať prenasledovatelia s vaším obkľúčením. Pre príklad, viete, že protivník je schopný zvyčajne do hodiny, najneskôr do dvoch, nasadiť na vašu stopu psy. Pri rýchlosti ústupu 3 km / h stačí prenasledovateľom uzavrieť a prehľadať kruh s obvodom 19 km, avšak pri rýchlosti 6 km / h sa obvod priestoru, kde sa môžete vyskytovať, zvýši na 38 km a to vyžaduje aj dvojnásobný počet prenasledovateľov. To je hlavný dôvod tejto maximálnej rýchlosti.Až keď získate dostatočný priestor pre manévrovanie, sa pustite do kľučkovania a k mäteniu stôp.
Prvé pravidlo úspechu, pohybujte sa, pokiaľ je to možné, po vetre alebo bokom k vetru. Psy sa nebudú môcť riadiť vaším pachom vo vzduchu, ale len pachovú stopou na zemi. Druhé pravidlo znie, meňte smer pohybu v čo najostrejších uhloch, pri zmene smeru postupu sa točte po vetre. A tretí, používajte k presunu komunikácie, lesné cesty, zvieracie chodníky, cestičky, apod. Ak sa budete predierať lesom, zanecháte veľké množstvo pachových aj mechanických stôp a lesný porast navyše váš postup spomaľuje. Štvrté pravidlo, ako dlho po vás pachová stopa v teréne ostane, závisí aj od počasia. Za hmly, mrholenia, teplôt okolo 10 ° C, bezvetria vydrží pachová stopa najdlhšie. Naopak vysoké teploty, priame slnko, mráz, silný vietor, hustý či vytrvalý dážď alebo sneženie stopu úspešne znehodnocujú a zahladzujú. Takže, ak máte možnosť výberu medzi presunom v chladnom údolí, kde je bezvetrie alebo po preslnenom svahu, kde veje mierny vietor, vyberte si pre presun také miesta, kde sa vplyvom poveternostných vplyvov vaše stopy znehodnocujú rýchlejšie. Ďalšie, menej dôležité pravidlá som vynechal, tie nájdete v každej survivalové príručke. Jedná sa o rozdeľovanie a spájanie skupiny, vytváranie uzavretých pachových bludísk v húštinách, využívanie potokov a riek k zmäteniu smeru pohybu, použitie silne aromatických prostriedkov na prekrytie stôp a podobne. Istotu, že ste psiská striasli, nemáte nikdy, ale musíte pre to urobiť maximum. Ak sa podarí vám prenasledovateľa zmiasť, ste dobrí, ak nie, pokračujte v čítaní :-).
Boj zo psom
Teraz sa nachádzate v situácii, keď už nemáte čas špekulovať a vymýšľať triky, ktorými psa zmätiete. Nikde v okolí nie je žiaden potok, cez ktorý by ste mohli kľučkovať, ani húštiny, kde môžete vytvoriť bludisko stôp a navyše je na tieto finty už neskoro. Tiež vám došlo korenie, pálivá paprika, káva, cigaretový tabak, čpavok, hárajúca fena a podobné blbiny pre zmätenie psieho čuchu, ktoré so sebou rovnako, ako väčšina ľudí, ani nenosíte (a ktoré, ako som si niekoľkokrát prakticky overil, rovnako nefungujú).
Podľa štekotu či iných príznakov je vám jasné, že prenasledovatelia sú za vami necelý kilometer a pes alebo psy vás spoľahlivo cítia a sledujú. Vaša istota, že ste bezpečne monitorovaný, však nemusí korešpondovať s názorom prenasledovateľov, ktorí si nie sú nikdy stopercentne istí, či pes sleduje správnu stopu, alebo nie! V tejto situácii máte jedinú možnosť, utekať, ako najrýchlejšie viete, snažte sa psa i psovoda vyčerpať. Zrýchlením získate väčší náskok pred vašimi prenasledovateľmi, ale vaša stopa bude vďaka väčšej námahe naopak výraznejšia. Za normálnych podmienok psovod psa vypúšťa až v okamihu, kedy vás vidí. Poznáte to z filmov. Ukáže na vás rukou a vydá povel: „Tiger, trhaj!“ a pustí psa zo špagátu. Za ostrej situácií však psovod toľko odvahy spravidla nemá a psa zvyčajne vypúšťa pre istotu o niečo skôr, pokiaľ možno v bezpečnej vzdialenosti od vašej zbrane. Ak dôjde psovod podľa správania psa k názoru, že sa jeho hlava nachádza nebezpečne blízko ústia hlavne vašej zbrane, vypustí psa a ten vás samozrejme skôr alebo neskôr doženie.
Ak zistíte, že vás pes dobieha, pokračujte ďalej v úteku, aby nadobudol istotu, že sa jedná o štandardnú situáciu, na ktorú je cvičený. Musíte sa správať úplne rovnako ako figurant pri výcviku, pes potom nedokáže rozlíšiť, či sa jedná o cvičnú hru či reálne zadržanie. (Neskúšajte rôzne kraviny, ako že sa proti nemu rozbehnete, pes možno pred vami ustúpi, ale akonáhle sa otočíte, bude ďalej pokračovať v prenasledovaní podľa nacvičeného zvyku.
Pri behu si najprv odistite nôž v puzdre, potom si pripravte pištoľ k streľbe. Nakoniec si pevne omotajte ruku čímkoľvek, čo máte po ruke pre zachytenie psa, ktorý sa vám do tejto nastavenej ruky zahryzne. (Ja k tomuto účelu používam taktickú vestu, ktorej jeden koniec nechám voľne visieť. Pes sa potom často zahryzne do tejto voľne visiace časti.) Samozrejme, že psovi nastavíte tú ruku, ktorej poranenie pre vás bude menej obmedzujúce. Na túto prípravu potrebujete aspoň 10 sekúnd. Stredne nasratý a behom unavený vlčiak beží rýchlosťou maximálne 35 km / h, to znamená, že za tento čas ubehne cca. 100 metrov. Teraz sa psychicky pripravte na úplne presnú synchronizáciu činnosti. Ak sa priblíži pes na vzdialenosť cca. 25-30 metrov, otočte sa a zakľaknite, nech máte čo najnižšie položené ťažisko tela. Pes zle vidí a sleduje vás po pachu, nie vizuálne. Po zakľaknutí si na omotanú ruku
položte pištoľ ako na oporu, rýchlo zamierte a začnite strieľať v rovine osi jeho tela. Máte asi 2,5 sekundy na vedenie paľby, za túto dobu ste schopný 2-3x vystreliť. Ak sa vám nepodarí psa paľbou zabiť alebo aspoň zraniť, nezostane vám nič iné, než mu nastaviť pripravenú ruku. (Pozor! Pes v skoku môže dosiahnuť rýchlosť až 15 m / s, čo pri hmotnosti 40 kg obnáša dopadovú energiu 4 500 J. Voľne povedané, pripravte sa na náraz 30 kg vreca cementu letiaceho rýchlosťou 50 km / h) Následne psa na tejto ruky zdvihnite tak vysoko, aby ste ho boli schopní zospodu zastreliť alebo mu nožom rozpárať brucho. Nikdy nestrieľajte na psa zhora, mohli by ste si v zápale boja prestreliť vlastnú ruku alebo nohu. Pes nikdy nesmie vidieť ruku sa zbraňou, ktorá ho ohrozuje, ak ju uvidí, je veľmi pravdepodobné, že na ňu inštinktívne prehmatne.
Ak nemáte pištoľ, ale iba nôž, neukazujte psovi ruku so zbraňou, ale skryte ju za chrbát. Nastavte mu chránenú ruku na zahryznutie, pritiahnite ho na nej k sebe, zdvihnite do výšky, a zospodu mu vrazte nôž do brucha. Nedovoľte mu strhnúť vás na zem. Ak vás pes predsa len zrazí k zemi, musíte ho zaľahnúť a zabiť poležiačky.
Ak máte v ruke len palicu, opäť ju skryte a vyčkajte, až sa pes priblíži na malú vzdialenosť. Potom ho prudkým sekom udrite cez koreň ňufáku, ak útok zopakuje, udrite ho znova do rovnakých miest. Pravdepodobnosť, že ho na mieste zabijete, je malá, ale spôsobíte mu veľmi bolestivé zranenia, na ktoré môže aj vykrvácať. Akonáhle sa vám psa podarí úderom cez čumák paralyzovať, okamžite mu zlámte predné nohy. Proti psovi palicou nikdy nebodajte, maximálne sa vám do nej zahryzne a budete sa s ním preťahovať tak dlho, kým vás dobehne jeho psovod a premôžu vás zblízka dávkou do pečene.
Ak nemáte žiadnu zbraň, potom vám nezostane nič iné, než nechať psa zahryznúť do nastraženej chránené ruky, zaľahnúť ho a zlomiť mu väz. U psov s dlhým ňufákom to dokážete, ale ak sa pokúsite o toto u rotvajlera, pravdepodobne vám odhryzne prsty. Psa s krátkym ňufákom musíte zadusiť. Nesmiete mu dať šancu uvoľniť stisk ruky, ak stisk povolí, potom mu vrazíte ruku ešte hlbšie do papule a druhou rukou mu pri tom zakrývajte nozdry tak, aby nemohol dýchať. Súčasne mu nohami zovrite hrudný kôš a snažte sa mu polámať rebrá, v žiadnom prípade mu nedovoľte nádych. Cirka do dvoch až troch minút ho udusíte. Ak toľko času nemáte, potom psovi prstami voľnej ruky musíte zničiť oči, ale nie je to tak jednoduché, ako to vyzerá. Očná buľva je pomerne pevný a kompaktný orgán, takže žiadne filmové triky s ukazovákom a prostredníkom. Pekne mu vrazte palec do očnej jamky a oko rozdrvte, prípadne palcom podoberte, pritlačte k ukazováku a vytrhnite z očnej jamky von. Rovnaký postup zopakujte aj pre druhé oko. Znie to odporne, ale nebojte sa, až k tomu raz dôjde, bolesť vašej ruky, na ktoré sa bude zmietať rozzúrený pes, vás povedie. Celý tento zákrok trvá asi 20 sekúnd. Ak máte v ruke aspoň vreckový nôž, je celý chirurgický zákrok pochopiteľne ľahší, dve bodnutia a pootočenie. Teraz ste v situácii, kedy smrteľne zranený pes, v kŕči alebo zo zotrvačnosti drží vašu ruka v zovretí čeľustí a vy ste nútení psovi s uvoľnením zovretia pomôcť. U psa s dlhým ňufákom to nebude veľký problém. U psov s krátkym ňufákom musíte psovi najskôr prerezať oba kútiky papule nožom až na doraz na kosť. Až potom sa pokúste ruku páčením (nie ťahom) vyprostiť. Zabudnite na čokoľvek iné, čo vám budú príručky vnucovať, všetky ostatné postupy sú riskantnejšie a vyžadujú aj určitú prax. Zabudnite na to, že psa zabijete ticho nožom. Vždycky aspoň zavyje a tým udá svoju i vašu polohu. Je to to isté, ako keď budete strieľať, tak ako tak bude vaša poloha zverejnená.
Nikdy sa nesnažte do psa kopnúť, je to najhoršie, čo môžete urobiť, chytí vás za nohu a strhne na zem, zaprie sa, bude ťahať a nedovolí vám vstať. Pamätajte! Hlavnou úlohou psa je pozdržať vás po nevyhnutne nutnú dobu, než vás dobehne zvyšok prenasledovateľov, tí vás z hnevu, pre radosť či pobavenie rozstrieľajú a ešte za to budú odmenení. Preto sa snažte boj so psom skrátiť na čo najkratšiu dobu.
Teraz si vyjasníme ešte jeden problém. Nikdy sami pri prenasledovaní aktívne nevyhľadávajte boj so psom (pokiaľ sa však nejedná o pascu). Za normálnej situácie, ak nemáte inú voľbu, môžete na súboj s jedným, výnimočne dvoma psami pristúpiť. Ale ak Vás prenasleduje svorka dobre vydráždených rotvajlerov alebo dobermanov, sú vaše šance v boji s nimi také malé, že nestojiaani za deravý groš. Možno dva alebo tri psy v sebaobrane aj zabijete, ale ostatní vás roztrhajú na kúsky. K tomu sú koniec koncov veľmi tvrdo cvičené. V tomto prípade odporúčam iba jediné – utekať, utekať a utekať, do rytmu behu sa môžete modliť k Vášmu Bohu či Bohom podľa Vašej ľubovôle.
Záverom.
Pes nie je stroj, je to živý tvor a má dušu, možno malú, ale má. Vďaka tejto slabosti môže zlyhať a tiež zlyháva. Ak máte IQ väčšie ako 60 (čo je maximálna hranica chytrého weimarského stavača), potom vás Vaša inteligencia predurčila v súboji s najbrutálnejším a najchytrejším psom k slávnemu víťazstvu. Ak tento súboj prehráte, znamená to, že ste hlúpejší a zbabelejší ako pes a to nie je príliš lichotivé, že.
zdroj: S láskavým zvolením autora Milana Halouzku
