Postupujeme podľa grafu v predhádzajúcom článku.
Prvotné ošetrenie
1. Prvé, čo urobíte, je, že s ním zatrasiete, citlivo ho prefackujete, oslovíte ho, prípadne mu položíte jednoduchú otázku, napr: „Hej tiger, ziješ?“
2a. Keď zranený na základe týchto vonkajších podnetov nadobudne vedomie, overíte, prípadne zaistíte priechodnosť dýchacích ciest a skontrolujte krčnú chrbticu. Následne overte kvalitu dýchania a ventilácie (pneumotorax, hemotorax). Zabezpečenie dýchacích ciest má vždy najvyššiu prioritu. Zo všetkých úmrtí spôsobených poranením hrudníka 25% osôb zomrie nevyhnutne, ale 75% by mohlo byť zachránené dobre vykonaným prvotným ošetrením.
Diagnostika poranenej chrbtice a miechy je zložitejšia, pretože môže dôjsť k poraneniu chrbtice bez poranenia miechy. Ak bola však miecha poškodená, možno dobre rozpoznať z týchto príznakov. Prvým príznakom je strata kontroly nad zvieračom, zjednodušene povedané, zranený sa pomočí a prípadne posere. Druhým je strata citlivosti v končatinách, zranený nereaguje na bolestivé podnety.Tretím je diafragmatickej (bránicové) dýchanie. Akonáhle zabezpečíte dýchanie, skontrolujte krvný obeh a krvácanie. Cievne a žilové krvácania musia byť zastavené čo najrýchlejšie.Na záver vykonajte jednoduché neurologické vyšetrenie, zjednodušene povedané, overte, či ranený nemá poranenia hlavy. Ak má zranený penetrujúcej strelné poranenia hlavy a je pri vedomí, má 88,5% šancu na prežitie, ak však reaguje iba na podnety alebo trpia nevoľnosťou, má 66,7 % šancu, ak reaguje iba na bolesť, má 20,9% šancu, a ak na žiadne podnety nereaguje, alebo je v kóme, urobte mu krížik na čelo a rozlúčte sa s ním tichou modlitbou (ak máte na ňu čas).
Na základe týchto jednoduchých vyšetrení ste podľa krvácania alebo správania raneného schopní odhadnúť, ktorá časť tela bola poranená a rámcovo posúdiť vplyv zranenia na základné životné funkcie. Poznáte to – klasická filmová hláška: „Je to dobré, toto prežiješ.“
Od začiatku ošetrenie musíte s raneným hovoriť. Ak ranený komunikuje, môže to naznačiť stav dýchania a prekrvenie mozgu. Aby bol zranený schopný komunikovať, musí mať priechodné dýchacie cesty, dostatočný objem vdychovaného vzduchu pre tvorbu reči a primerané prekrvenie mozgu, aby chápal, čo hovoríte a prípadne na vaše otázky odpovedal.
Resuscitácia
Môže sa však stať, že všetko neprebieha tak hladko, ako je popísané v predchádzajúcom odseku a zranený je v bezvedomí, nedýcha a má nehmatný tep. V tom prípade musíte okamžite zahájiť resuscitáciu. Pri oživovaní musíte najprv zabezpečiť krvný obeh a následne dýchanie, až keď sú zabezpečené tieto základné telesné funkcie, môžete pokračovať v prvej pomoci a prípadne druhotnom ošetrením. Strohá vojenská medicínska terminológia hovorí: „Kriesenie sa nezačína u zranení, ktoré sú nezlučiteľné so životom. „Ľudsky povedané, to, že ranený už nie je alebo dlho nebude medzi živými, možno často rozpoznať podľa druhu zranenia. Ak mu chýba časť temena aj s obsahom alebo ak má čreva všade inde, len nie v brušnej dutine, nemá veľký zmysel uvažovať o resuscitácii. Ak však nemáte takto jednoznačný dôkaz o tom, že zranený je už na polceste na onen svet, musíte sa o resuscitáciu aspoň pokúsiť. Resuscitáciu je nutné zahájiť najneskôr do troch minút od zástavy srdca a šiestich minút od okamihu zástavy dýchania. Po uplynutí tejto doby dôjde k odumieraniu mozgových buniek a ranený až na výnimky (prudké podchladenie pri topení, úrazy elektrickým prúdom) umiera.
Sprievodným príznakom zástavy krvného obehu sú:
– Bezvedomie
– Ranený spravidla nedýcha (pozri nižšie – Sprievodný príznaky zástavy dychu)
– Tep nie je hmatateľný
– Po jednej minúte od zástavy srdca sa rozširujú zrenice (mydriáza)
Sprievodnými príznakmi zástavy dychu sú:
– Na hrudníku a nadbrušku nie sú viditeľné dýchacie pohyby
– Z úst nie je cítiť prúd vzduchu
– Cyanóza (zmodranie okrajových častí tela), ktorá sa objaví po jednej až dvoch minútach od zástavy dýchania
2b. Ak zranený na vaše podnety nereaguje, skontrolujte, či dýcha. Šetrné ho otočte na chrbát, skontrolujte, prípadne vyčistite ústnu dutinu, uvoľnite dýchacie cesty záklonom hlavy a skontrolujte dych. Ak ranený nedýcha, okamžite zahájte umelé dýchanie z úst do úst (ako vykonávať umelé dýchanie, nájdete v každej zdravotníckej príručke, preto sa tu nebudem touto problematikou zaoberať). Obvykle sa robí jeden vdych za päť sekúnd, celkový počet vdychov sa pohybuje v rozmedzí 12 až 15 za minútu. Ak začne zranený sám dýchať do 1 minúty po začatí resuscitácie, má 98% šancu na prežitie, ak začne dýchať do 5 minút po začatí resuscitácie, má 25% šanca prežitie a ak začne dýchať do 10 minút, má 1% šancu na prežitie. V bojových situáciách môže byť uvedená štatistika určitým meradlom, či má zmysel ďalej pokračovať v resuscitácii, alebo nie.
Normálnemu spontánnemu dýchaniu môžu brániť cudzie telesá vniknuté do horných dýchacích ciest (Napr. časti vlastného tkaniva pri zranení tváre, vdýchnuté cudzie telesá, črepiny, hlina a pod), potom je nutné zabezpečiť dýchanie inou cestou, než sú ústa alebo nos. K tomu nám slúžia drobný chirurgický výkon tracheotómia a v núdzi najvyššej koniotomia. Koniotomia (krikothyreotomie) je zákrok, ktorý dokáže zabrániť smrti udusením aj tam, kde je po ruke iba vreckový nôž. Stačí preťať priečne v dĺžke 2 cm väz medzi chrupavkou štítnu a prstencovou, aby vznikol prázdny otvor, ktorý pri zaklonenej hlave pre prvú chvíľu dostatočne zaisťuje prístup vzduchu aj bez zavedenia kanyly alebo gumové rúrky. Aby ste pri vbodnutí noža neprenikli až do zadnej steny hrtana, položte ukazovák na nôž tak, že ostrie prečnieva len v dĺžke 1-1,5 cm. Pri bodnutí sa ukazovák oprie o kožu a zabráni ďalšiemu prenikaniu noža do hrtana.
3a. Akonáhle zranený začne sám dýchať, pokračujte v prvej pomoci druhotným ošetrením zranenia.
3b. Ak po niekoľkých (5-10) vdychoch nezačne zranený sám dýchať, skontrolujte tep.
4a. Ak má zranený pravidelný hmatateľný tep, pokračujte v umelom dýchaní, zvyčajne po krátkej resuscitácii začne sám dýchať. Napriek tomu nezabudnite tep pravidelne najmenej 1x za 1-3 minúty kontrolovať.
4b. Ak má zranený nehmatný tep, musíte súbežne s umelým dýchaním vykonávať nepriamu masáž srdca. Bod stlačenia pre kardio-pulmonálnej resuscitácii sa nachádza asi 3 prsty nad dolným okrajom hrudnej kosti.
Ak ste na resuscitáciu sám a máte zvládnuť ako umelé dýchanie, tak aj masáž srdca, musíte striedať obaja úlohy v rytme 30:2, tj tridsať stlačení hrudníka a dva rýchle a úplné vdychy do pľúc s tempom 80-100 stlačení hrudníka za minútu (hĺbka stlačenia 4-5 cm). Zdá sa vám to veľa? Áno, máte pravdu, je to pekná makačka a dá sa zvládnuť len niekoľko minút. Preto je vhodnejšie vykonávať oživovanie vo dvojici tak, že jeden záchranca zabezpečuje dýchanie a druhý krvný obeh v pomere 15:2, tj pätnásť stlačení hrudníka (bez prestávok na vdychy) na jeden vdych s tempom 80-100 stlačení hrudníka za minútu (nezabudnite pravidelne najmenej 1x za 1-3 minúty kontrolovať tep).
Či je kriesenie účinné, spoznáte podľa týchto príznakov:
– Farba postihnutého sa zlepší
– Na krčnej tepne sa objaví hmatateľný tep
– Zrenice sa pri osvietení zúžia
Niekoľkokrát mi bola položená otázka, ako rozpoznať, či má resuscitácia ešte zmysel a za akých podmienok ju možno ukončiť. V civilnom sektore je tento problém riešený jednoznačne, jediný, kto má právo povedať: „Je koniec, zavolajte havranov.“ je lekár. Avšak v situácii, kedy lekára z akéhokoľvek dôvodu zavolať nemôžete, platia tieto všeobecne platné pravidlá.
Resuscitácia sa nezačína ak:
– Preukázateľne uplynul od zástavy krvného obehu časový interval dlhší ako 15 minút u dospelých a dlhšie ako 20 minút u detí za podmienok normotermie (pri hypotermiu sa interval predlžuje až na 40 minút),
– Nevyliečiteľne chorý je v terminálnom stave (chorý umiera),
– Sú prítomné isté známky smrti (podrobnosti nižšie).
Resuscitácii možno ukončiť ak:
– Došlo k úspešnému obnoveniu základných životných funkcií (to je tá lepšia varianta),
– Po 30 minútach resuscitácie, ak nedošlo k obnove základných životných funkcií (zvyčajne pre celkovú vysilenosť záchrancov)
– Nedošlo ak najmenej 20 minút k známkam okysličenie organizmu (zúženie zreníc, obnovenie dýchacích reflexov)
V zložitých bojových podmienkach však zvyčajne nie je dostatok času ani zdravotníkov, ktorí by sa mohli resuscitáciu zranených venovať. To je hlavný dôvod, prečo vojenské predpisy pristupujú k resuscitácii v boji oveľa miernejšie a rieši túto problematiku trochu odlišným spôsobom, než je v civilnom sektore obvyklé. Na bojisku totiž obvykle ležia desiatky zranených a treba primárne poskytnúť pomoc tým, ktorí majú šancu na prežitie.
Podľa odporúčania vojenských príručiek sa zranení s amputovanou končatinou ak nie sú pozorované žiadne znateľné pohyby tela a zranenia bez zrejmých dychových pohybov a bez hmatného pulzu s širokými zornicami považujú z praktického hľadiska za mŕtvych. V týchto prípadoch sa vykonávanie kardio-pulmonálnej resuscitácie neodporúča.
Ak však situácia dovoľuje vykonať oživovanie potom platí, že ak sa neobnoví do desiatich minút od zahájenie resuscitácie dýchanie a srdcový tep, overuje sa reakcia oka. Ak oko nereaguje na žiadny z nižšie uvedených testov, resuscitácia sa spravidla ukončuje:
Prvým testom je reakcia zreníc na svetlo, zrenice mŕtveho na prudké svetlo nereagujú.
Druhým testom je test na dotyk. Dotknite sa zľahka rohovky oka raneného, ak nedôjde k reakcii viečok (žmurknutia), máte ďalší dôkaz.
Tretím testom je „mačacie oko“. Prsty stlačte oko z protiľahlých strán, tak aby zrenice dostala oválny alebo štrbinový tvar pripomínajúci mačacie oko. Zrenica živého človeka zostane okrúhla a svoj tvar nezmení. Naopak akákoľvek aj malá zmena tvaru zrenice dokazuje smrť.Tento príznak patrí medzi tzv istej známky smrti.
Za I. a II. svetovej vojny sa oživovanie zranených nevykonávalo a zranenia sa nechávali 24-48 hodín takzvane uležať. Až tí, čo prežili túto vyčkávací dobu, boli chirurgicky ošetrení, preto ranení v bezvedomí mali len malé šance na prežitie. Resuscitácie sa začalo v širšom meradle používať až vo vojne v Kórei a Vietname. Za vojny vo Vietname už Američania dokázali svojich ranených pomocou vrtuľníkov transportovať do tylovej nemocnice do 30 minút.
Dufam, že nebudete musieť použiť nič z tohto trochu morbídneho článku, ale verím že ak to naopak treba bude, budete vedieť ako na to.
