Najprv začnem našimi brožurkovými dezinformačnými návodmi. Brožúrky vám budú dôrazne odporúčať, aby ste sa cez otvorený terén presúvali zásadne v noci a tým znížili možnosť vášho vizuálneho spozorovania, bla, bla, bla, bla. Ja nezdieľam toto prežité odporúčanie, poplatné obdobiu II. svetovej vojny a naopak ho považujem priamo za samovražedný návod. Cui bono?
Postava človeka je ľudským okom za denného svetla pri štandardných poveternostných podmienkach rozpoznateľná na vzdialenosť 700-1 000 m, skupina osôb na 1 000-2 000m.Pozorovaním pomocou ďalekohľadu možno túto vzdialenosť najmenej jedenkrát predĺžiť na 2 000 m a pri skupine osôb na 4 000 m. Ak však dodržiavate elementárne pravidlá maskovania a krytia, potom sa táto vzdialenosť možného rozpoznania znižuje na niekoľko desiatok, maximálne stoviek metrov. Tieto pravidlá platia nielen pre vás, ale aj pre vašeho potencionálneho prenasledovateľa!
Takže za denného svetla sú šance vzájomného spozorovaní prakticky vyrovnané a záleží len na tom, kto je šikovnejší a vie sa lepšie skrývať a maskovať.
V noci sa však misky váh razantne nakláňajú v prospech prenasledovateľov. V noci vidíte voľným okom na desiatky, maximálne stovky metrov a ak máte k dispozícii noktovizor (Zosilňovač zvyškového svetla), váš optický dosah sa zvyšuje na niekoľko sto metrov. Váš protivník však má k dispozícii infračervené termografy (ľudovo termokamery) a musíte logicky počítať s tým, že ich aj používa. Termokamera je dnes už pomerne štandardným prieskumným vybavením. Ak sa budete presúvať v otvorenom teréne v noci, stačí na vás jedna rúra s termovíznou kamerou (napr. systém TAOS) a protivník bude vedieť o každom vašom pohybe prinajmenšom na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, vy však nebudete vedieť o ničom a veselo vbehnete do pripravenej pasce.
Ak však využijete k presunu deň, váš maximálny optický dosah bude už citovaných 2 000-4 000 m. Za teplého letného dňa je termovízna kamera k ničomu a aj za chladného dňa je jej dosah vďaka slnečnému žiareniu razantným spôsobom obmedzený a tým sa dostávame opäť k vzájomnej rovnováhe prieskumných prostriedkov.
Ďalší váš problém pri nočnom presune je hluk. Hluk sa vďaka chladnému vlhkému vzduchu šíri lepšie v noci ako za dňa. Váš protivník leží niekde potichu pod celtou za bukom, popíja kávu z termosky, fajčí cigary a pozerá na monitor. Vy naopak padáte cez výmole a minimálne šuštíte odevom a výstrojom. Tieto zvuky možno bezpečne lokalizovať na desiatky metrov!
Čo z toho všetkého vyplýva? Znovu musím zopakovať: „Nikdy neopúšťajte les, ak nemusíte, je tým najdokonalejším a najefektívnejším krytím. “ Ak nemáte inú možnosť, opakujem, nemáte ak inú možnosť, prekonávajte otvorený priestor skoro ráno pred svitaním, kedy veľká vlhkosť vzduchu znižuje účinnosť optoelektronických pozorovacích prístrojov. Prekonávanie otvoreného priestoru za jasnej noci, najmä ak ste prenasledovaní, je veľmi riskantným počinom, ktorý vám nemôžem v žiadnom prípade doporučiť.K použitiu všetkých optických prieskumných prostriedkov potrebujete voľný priestor. Nemá zmysel príliš pozerať do ďalekohľadu, noktovizoru alebo termokamery v lese, kde pre stromy nie je vidieť na sto metrov. Naopak v riedkom poraste alebo v otvorenom teréne sa bez týchto prostriedkov nezaobídete. Pamätajte – tak ďaleko, ako vidíte vy, vidí aj váš protivník. Ak ho nebudete podceňovať, musí vám byť jasné, že k pozorovaniu využíva výhodná vyvýšené miesta, z ktorých má dobrý výhľad. Takýmto miestam sa vy oblúkom vyhýbajte. Viac než inde tu platí známe: „Vidieť a nebyť videný.“
A aké prieskumné prostriedky proti nám môžu použiťrepresívne zložky štátnej správy?
Naša armáda /či polícia/ má momentálne k dispozícii niekoľko lietajúcich optoelektronických prieskumných systémov, a to vrtuľníky Mila Mi-17, bezpilotné lietadlo Sojka, starší ruský V3-Rejs alebo moderný izraelský Elbit Skylark ), a tieto umožňujú obsluhe lokalizovať cieľ optickými prostriedkami.A teraz dávajte dobrý pozor! Ak sa budete pohybovať iba v zalesnenom teréne, tak vás možno odhaliť iba prieskumnými prostriedkami, umiestnenými na lietajúcich prostriedkoch.
Preto sme špekulovali, ako oklamať tieto lietajúce optoelektronické systémy, a prišli sme na zaujímavú fintu. Ak podľa zvuku zistíte, že priestor, v ktorom sa pohybujete, prehľadáva vrtuľník, je najmä v noci veľmi pravdepodobné, že bezpečnostné zložky k vášmu vyhľadanie používajú termovízne optoelektronické vyhľadávacích zariadenie. Čo s tým? V bočnom vrecku batohu majte na výšku zmotanú celtu. Vezmite poľnú fľaša s vodou a vodu pomaly vlejte medzi jednotlivé vrstvy celty a nechajte vsiaknuť. Vo vhodnom okamihu, tj ak sa vrtuľník priblíži na vzdialenosť 3-5 km, mokrú celtu vytiahnite a dajte si ju cez seba ako pláštenku. Ak vám zostalo trochu vody, namočte si vlasy a nasaďte klobúk. Teraz môžete ďalej pokračovať v presune. Ak sa vrtuľník priblíži na vzdialenosť 1,5-2 km, sadnite si na päty chrbtom k vrtuľníku, zbaľte sa do klbka s kolenami na hrudi tak, aby vás mokrá celta celého prekryla a nehýbte sa. Batoh si samozrejme nechajte na chrbte, blokuje vyžarovanie tepla z vašich chrbta smerom nahor. Mokrá celta potom prevezme teplotu okolia, prípadne voda z nej sa odparujúca túto teplotu ešte mierne zníži. V zime potom mokrá celta zmrzne a opäť zatieni teplo vyžarované vaším telom. V termokamere takto zamaskovaný človek nie je vidieť a pri veľmi podrobnom prieskume sa javí ako väčší kameň. Tieto pravidlá však platia iba pre pohyb v zalesnenom teréne. Ak sa pohybujete na voľnom priestore, musíte uvedené hodnoty najmenej zdvojnásobiť a rovnako vám to asi nebude veľa platné. Preto, ak hrozí vám prenasledovanie, nelezte von z lesa, ak nemusíte, ušetríte si veľa problémov.
A čo iné je možno proti Vám použiť? Jasne že ďalekohľad. Ale ten predsa máte aj VY!!! Doporučujeme malý, ľahký a odolný. Ideálne sklá BAK4 a plnený dusíkom. Ešte pár informácií ku kukerom.
Zväčšenie ďalekohľadu
Uvádza sa vždy ako prvá číslica v násobku a znamená, koľkokrát sa nám objekt zdá bližšie, než v skutočnosti je. Dostatočné zväčšenie je 6-8x a zväčšenie väčšie ako 10-12x už postráda zmysel, pretože je problém udržať ďalekohľad s tak veľkým zväčšením pri pozorovaní v kľude.
Priemer objektívu
Býva uvádzaný ako druhé číslo v násobku a dá si ho tiež ľahko overiť pravítkom. Kvalitnejšie objektívy s veľkou svetelnosťou mávajú priemery 40-56 mm, u menších ďalekohľadov sa však bežne stretnete aj s priemerom 20 mm.
Šírka zorného poľa
Čím väčšiu má ďalekohľad zväčšenie, o to má užšie zorné pole a naopak. Táto hodnota už nie je na ďalekohľadoch uvádzaná tak často, ako zväčšenie a priemer objektívu. Ak uvedená je, býva uvádzaná v metroch na 1 000 metrov alebo v stopách (foods) na 1 000 yardov. Napríklad na binokulári Bushnell 10×25 sa uvádza šírka zorného poľa 101 m / 1 000 m alebo 304 FT / 1 000 YDS.
Svetelnosť ďalekohľadu
Je to veľmi dôležitá hodnota, zvlášť za zhoršených svetelných podmienok, napr za šera alebo tmy. Zrenice oka sa s vzrastajúcou tmou čoraz viac rozťahuje až na maximálnych 7 mm. (U veľmi mladých ľudí to môže byť aj 8 mm, bežne 6-7 mm, po šesťdesiatke 4 mm a po osemdesiatke len 2,5 mm.) Tomuto priemeru zrenice oka by mal minimálne zodpovedať aj priemer výstupnej pupily okuláru. Priemer pupily ďalekohľadu možno vypočítať tak, že priemer objektívu vydelíte zväčšením. Napríklad svetelnosť už spomínaného ďalekohľadu Bushnell 10×25 je 25: 10 = 2,5, čo je veľa pod hranicou 7 mm a takýto ďalekohľad je za šera už nepoužiteľný. Naopak ruský vojenský ďalekohľad s infradetektor 6×50 má svetelnosť 50: 6 = 8,3 čo z neho robí ďalekohľad, ktorý možno dobre použiť aj v noci.
Výkonnosť za šera
Je údaj, ktorý ešte lepšie charakterizuje možnosti ďalekohľadu v zlých svetelných podmienkach. Tento údaj možno tiež vypočítať. Je to druhá odmocnina zo súčinu zväčšenia a priemeru objektívu v mm. Táto hodnota by mala byť lepšia ako 18. Opäť použijem ako príklad ďalekohľad Bushnell 10×25, u ktorého je výkonnosť za šera 10 x 25 15,8. Ako z výpočtu vyplýva, uvedený ďalekohľad naozaj nie je ideálnym prostriedkom pre pozorovanie pri zhoršených optických podmienkach.
Noktovízor.
Z vyššie uvedeného pojednania o ďalekohľadoch vyplýva, že ďalekohľad, hoci veľmi kvalitný, nie je práve ideálnym prostriedkom pre pozorovanie za zhoršenej viditeľnosti alebo v noci. Pre pozorovanie v noci sú dnes bežne používané zosilňovača svetla – noktovízory, ktorých dosah za jasnej noci je niekoľko sto metrov, výnimočne viac. Podobne ako ďalekohľady, tak aj noktovízory sú vyrábané ako monokuláry a binokulári. Nikdy, nepoužívajte binokulárny noktovizor. Obraz v noktovizore je totiž sprostredkovaný použitím optoelektronického zosilňovača, ktorý má veľmi intenzívne, spravidla zelené alebo u starších ruských typov oranžové svetlo. Ak sa pozriete v noci do noktovizoru, jas obrazu vám stiahne zreničku a po odložení ďalekohľadu na toto oko nič neuvidíte. tento stav bude trvať minimálne niekoľko minút, než sa oko opäť prispôsobí tme.Ak sa teda pozriete v noci do noktovizoru monokuláru, budete niekoľko minút slepí na jedno oko, ale ak to urobíte u binokulára, budete slepí na obe oči!
Termokamery
Na detekciu zdrojov infračerveného žiarenia sa používajú dva typy detektorov chladené (Fotónové a fotokonduktivne QWIP) a nechladené (odporové FPA a kapacitné).Pre vojenské a vedecké účely sú používané prevažne termografy s chladeným detektorom. Dôvod je jednoduchý, chladené detektory sú oveľa citlivejšie ako detektory nechladené, áno a čím je detektor chladnejší, tým je aj citlivejší. A tu začína veľký problém a tým je opäť naša stará známa – hmotnosť. Chladenie infračervených detektorov je riešené tromi základnými metódami:
a) motorom sa Stirlingovým obehom – Stirlingov chladič,
b) kvapalným plynom v Dewarovej nádobe (dusíkom alebo héliom),
c) Peltierovým článkom (poznáte ho z prenosných chladničiek do auta).
Stirlingov chladič je poháňaný elektromotorom, bandaska s dusíkom niečo váži a Peltierov článok je síce ľahučký, ale má veľmi malú účinnosť, takže je neskutočným žrútom energie tj batérií. Práve vďaka konštrukcii ľahko rozpoznáte infračervený termograf s chladený a nechladeným detektorom. Termokamery s chladeným detektorom sú ťažké, a preto nimi nemožno pozorovať objekty „z ruky“ ale sú umiestnené na statíve a so zobrazovačom sú prepojené káblom. To je hlavným dôvodom, prečo nedošlo k väčšiemu rozšíreniu termokamier s chladeným detektorom v civilnom sektore, snáď okrem vedeckých pracovísk.
S nechladenými detektorom
Veľká hmotnosť, energetická náročnosť a konštrukčná zložitosť chladených detektorov bránila ich väčšiemu rozšíreniu, najmä potom v civilnom sektore a viedla k vývoju jednoduchších a ľahších tj nechladených mikrobolometrických mozaikových detektorov typu FPA (Focal Plane Array). Dnes sa už dajú bežne kúpiť termokamery s nechladeným FPA čipom o hmotnosti od necelých 300 gramov a v cenách od 50 000 Sk. Najlepšie termokamery pre civilné využitie v súčasnosti vyrába americkej firmy FLIR Systems a FLUKE Corporalion.
Radiolokátory
Ešte sa okrajovo zmienim o rádiolokátoroch. O možnostiach rádiolokátorov mnohokrát panujú prehnané predstavy. Najlepšie rádiolokátory konštruované na sledovanie osôb a pozemné techniky sú schopné lokalizovať pohybujúceho sa postavu človeka v rovnom otvorenom teréne na 5-10 km. Ak však plne využijete terénnych nerovností pre krytie a pohybujete sa veľmi pomaly a pozvoľna pri zemi, tento dosah sa znižuje maximálne na niekoľko sto metrov.Súčasne však možno vysielač rádiolokátora pomocou veľmi primitívneho prijímača lokalizovať až na niekoľko desiatok kilometrov. Z týchto dôvodov ostali rádiolokátory pre sledovanie pozemných cieľov väčšieho rozšírenia. U nás rádiolokátory pre sledovanie malorozmerných cieľov používa iba armáda. Dnes už pomerne zastarané prenosné / prevozné SCB 2130 L-2 Sova/ izraelskej firmy ELTA a mobilné komplety Snežka.Samozrejme rádiolokátory majú rovnaké nevýhody ako optoelektronické prieskumné systémy, sú to ťažké a energeticky náročné zariadenia, ktorých použitie je pri rýchlej manévrovacej bojovej činnosti takmer vylúčené.
Takže opakovaná rada na záver. Do lesa , ďalekohľad pri sebe a rozmýšľať!
