Naposledy sme preberali spôsoby, akým je možné docieliť výstrel, mechanizmy spúšte. A teraz na to nadviažeme a pozrieme sa , čo sa vlastne v zbrani deje ďalej, akým spôsobom sa správa záver.
Minule sme sa dostali do stavu, keď nám udrie úderník zbrane na zápalku nábojnice. Či sa to už deje systémom SA, SA/DA, DAO, SafeAction alebo nejakým exotickejším je už v tomto okamihu jedno. Škoda je spôsobená, zbraň vystrelila a už to nejde vrátiť späť. / Nezabudnite, že Vaša hlavná poistka je Váš prst/. Mechanizmus zbrane teraz musí zabezpečiť niekoľko vecí:
Musí nejako spracovať a rozdeliť energiu náboja, ktorá je v zbrani z prachovej náplne. Sila, akou je guľka vystrelená cez hlaveň je rovná sile, ktorá pôsobí na nábojnicu, ktorá ostala v mechanizme a pôsobí opačne, teda smerom k strelcovi, do jeho dlane. Teda ak odpočítame trenie a pomocné veci ako sú pružiny a podobne. Ale to nie je podstatne.
Mechanizmus musí odstrániť vystrelenú nábojnicu, natiahnuť kohút aby mohla zbraň opäť pomocou spúšte vystreliť a dopraviť nový náboj do komory hlavne.
Potiaľto by to malo byť jasné , každému kto už pištoľ videl, strieľal z nej alebo každému kto pravidelne číta UrbanStalkera. A teraz si povedzme, prečo vlastne existujú rôzne typy záverov. Spravíme BUM, guľka letí na všiváka, nábojnica tlačí na záver, záver vykoná to čo som vymenoval vyššie. No a problém je vo veľkosti síl na ten záver a správneho načasovania. Správneho načasovanie z toho dôvodu, že prachové náplne spôsobujú taký veľký tlak na dno nábojnice, že pokiaľ by nebola úplne, alebo aspoň čiastočne v hlavni, došlo by k jej roztrhnutiu. Nábojnica môže opustiť hlaveň len v tom prípade, keď je už guľka mimo hlavne a povýstrelové plyny opúšťajú hlaveň aj vpredu a tlak v hlavni klesne. No a práve preto máme rôzne typy záverov a teraz vysvetlíme aké.
1., Neuzamknutý záver ( Dynamický uzáver ).
V tomto systéme je hlaveň väčšinou pevne spojená s telom zbrane a záver je tlačený na dno nábojnice len vratnou pružinou.
Je možný aj opačný variant, a to že záver je pevný a pohyblivá je hlaveň, ktorá sa pohybuje v smere výstrelu , a do počiatočnej polohy je vrátená pružinou.
Sila pružiny je oproti sile výstrelu zanedbateľná, tá pružina je tam na to aby vrátila záver na svoje miesto, nie aby záver brzdila pri výstrele. Vravíte si , že to predsa odporuje tomu čo píšem vyššie a máte z časti pravdu. Čo ale zanedbateľné nie je, je trenie na pohybových plochách a hmotnosť/a tým aj hybnosť/ záveru. Pokiaľ je trenie a hybnosť záveru dostatočne vyššia ako hybnosť a trenie guľky v hlavni, tak je potom zabezpečené, aby guľka opustila hlaveň skôr , ako sa nábojnica vysunie z hlavne na druhej strane. Hovorí sa , že by sa nemala nábojnica vysunúť viac ako 3 mm. Keďže sa stále bavíme o silách a hybnosti, je celkom logické , že tento záver je vhodný len pre pištole o menších kalibroch, kde nepôsobia až také veľké sily a náboje nedosahujú príliš veľkých rýchlostí. Približne do kalibru 9mm Makarov. Príkladom je zbraň Walther PPK, legendárna to pištoľka Jamesa Bonda alebo absolútna väčšina pištoli .22LR ako SigSauer Mosquito či GrandPower K22.
2., Polo – uzamknutý (brzdený) záver.
Princíp je v tom , že záver zbrane je rôznymi spôsobmi brzdený a spomalený, aby k úplnému otvoreniu záveru došlo až v okamihu, keď guľka opustí hlaveň a tlaky poklesnú.
Krásny príklad je valčekový záver. Záver sa pohybuje dozadu a tlačí na valčeky, ktoré sú nútené vybraním v ráme zbrane k pohybu smerom k sebe ,a tým pôsobia na zadnú časť záveru a dynamicky urýchľujú odchod úderníka. Energia spotrebovaná na urýchlenie chodu úderníka spôsobí pribrzdenie pohybu záveru . To znamená, že záver je brzdený len v počiatočnej fáze, a ďalej sa chová ako záver dynamicky. Z popisu je jasné, že je to celé nejako veľmi zložite , a pre Stalkera neveľmi vhodné, práve pre zložitosť, možné problémy pri nesprávnej údržbe a neprináša nám to žiadny praktický osoh. No on sa ten záver ani nejako veľmi neosvedčil, a bol použitý len u pár pištoliach. Býval veľmi obľúbený v germánskej zbrojovke HK, využitý bol u pištole HP P9, ale aj u geniálneho samopalu HK MP5.
Ďalší spôsob je využiť tlak povýstrelových plynov, kde sa z nich časť odvedie do komory a kde brzdia celý záver ako pri pištoli HK P7. Opäť tie isté nedostatky ako v predchádzajúcom prípade.
3., Uzamknutý záver
Uzamknutý záver je všeobecne používaný pre náboje z vyšším balistickým výkonom, počínajúc 9mm Luger vrátane. Patrí sem aj 7,62 TT , pištole Tokarev TT, v našich končinách Stalkermi obľúbená práve pre vysoký balistický výkon. Perlička:“ Sovietsky náboj 7,62×25 mm: z pištoľovej hlavne 120mm energia az 650 Joule , čo je najviac z bežných armádnych pištoľových nábojov: viac ako 9 Luger , dokonca viac ako .45 ACP. Vzhľadom k malému prierezu projektilu: priebojnosť je najvyššia z bežných pištoľových striel: prebije aj väčšinu dnešných nepriestrelných viest (spoľahlivo do kategórie IIIa), spoľahlivo aj na veľkú vzdialenosť prebije aj štandardnú kevlarovú helmu US Army – ako jediný medzi bežnými pištoľovými nábojmi.
OK. Čo to teda robí. Základ je ten, aby hlaveň a záver ostali spojené po výstrele tesne, až dovtedy, kým strela neopusti hlaveň a tlaky poklesnú z dôvodu aby nábojnica bola naďalej napevno v hlavni, pritisnutá záverom. Vyriešené je to tak, že po výstrele sa hlaveň spolu so záverom pohybuje smerom k strelcovi na dĺžke pár mm.Cca. 3-6mm. Za ten čas guľka hlaveň opúšťa a záver z hlavňou sa rozpojí /odomkne/ , hlaveň sa zastaví na svoj doraz a záver pokračuje ďalej a vykoná vyhodenie nábojnice, natiahnutie kohúta a transportuje nový náboj do komory zbrane. No a na uzamknutie hlavne bolo vyvinutých mnoho systémov, a my si tie najhlavnejšie a u nás dostupné teraz preberieme.
1., Systém Browning –Krátky záklz hlavne s poklesom
Absolútne najrozšírenejší systém. Hlaveň na vrchnej časti vybavená pred nábojovou komorou priečnymi rebrami , ktoré zapadajú pri zamknutí hlavne so záverom do seba. V čase výstrelu je hlaveň so záverom spojená práve týmito rebrami. Pri výstrele sa hlaveň spolu so záverom pohybuje dozadu a jej odomknutie/rozpojenie/ je zabezpečené kulisou, kĺbovým závesom, krížovým čapom alebo niečím podobným čo umožňuje využiť práve dva stupne voľnosti. Ako sa zostava hlaveň a záver pohybuje spoločne dozadu, tento mechanizmus stiahne hlaveň smerom dole, čím zabezpečí vzájomne odomknutie. Hlaveň naráža na doraz, ostáva stáť a zaver pokračuje smerom ďalej dozadu a vykonáva to, čo väčšinou závery robia, t.j. vyhodí nábojnicu, natiahne kohút a posunie ďalší náboj do nábojovej komory. Pri pohybe späť/zabezpečený je ten pohyb pružinou/ naráža záver do hlavne, berie ju so sebou a zamyká ju ozubom či ozubmi a zbraň je pripravená na ďalší cyklus. Čo sa týka počtu ozubov. Viac nemusí znamenať lepšie. Prenos energie je zabezpečený vždy len jednou plochou, tie ostané môžu prísť na radu až keby sa prvé dva vymlátili natoľko, žeby prišlo k deformácii tých plôch alebo celej hlavne. Čo je imho blbosť, a prišli na to samozrejme aj výrobcovia a konštruktéri a moderné zbrane majú väčšinou iba jednu styčnú plochu. Systém Browning používajú napr. Colt 1911, CZ 75, SigP226 či Glock. On sa tento systém ešte delí na podsystémy(podľa spôsoby uchytenia hlavne) na Browning –Colt /čap/ , Browning FN/kĺb,alebo vačka/ a Browning-Petter(SIG)/ako FN, ale hlaveň je bez ozubov, celá jej zadná časť je jeden masívny blok, ktorý zapadá do vyhadzovacieho okienka/
Systém je za tú 100-vku rokov prepracovaný, ma vychytané muchy a je spoľahlivý.
Ale jeho nedostatky ostali aj po 100 rokoch. Vertikálne vychyľovanie hlavne sa zákonite musí prejaviť zníženou presnosťou a väčšími prevádzkovými vôľami . Systém zachytáva málo energie následkom čoho je väčší spätný raz zbrane do ruky strelca. Je to markantné hlavne pre zbraniach s oceľovým či hliníkovým telom. Moderné plasty napríklad ako u Glocka tento jav mierne tlmia.
Osobne si myslím , že systém je prekonaný a zotrvávanie u neho je len následok konzervativizmu a podriadeniu sa diktátu trhu, proste budeme vyrábať to čo sa dobre a dlho predáva. Čomu samozrejme rozumiem, ale myslím že sa dajú vybrať aj modernejšie systémy.
2., Systém Walther–Krátky záklz hlavne s nesenou závorou
Hlaveň je so záverom spojená výkyvnou závorou, nesenou na hlavni a zapadajúcou do vybrania v závere. Pri výstrele sa hlaveň spolu so závorou posunú vzad na vzdialenosť asi 8 milimetrov. Potom závora narazí na výstupok v ráme, ktorý ju sklopí smerom dole a zastaví hlaveň. Odpojený záver pokračuje v samostatnom pohybe vzad. A áno , tento záver používajú zbrane Walther, ale paradoxne skutočnú slávu mu priniesli Taliani s parádnym kúskom Berreta 92. Tento systém je ale tiež konštrukčne a výrobne pomerne náročný s veľkými nárokmi na presnosť, obrábačské kapacity a veľkosť polotovaru hlavne. Aj tu sa na vykonanie samonabíjacieho cyklu pri streľbe, spotrebuje pomerne malá časť z energie spätného rázu. Potom jej veľký prebytok, musí zachytiť telo zbrane a následne ruka strelca a spôsobuje že streľba sa javí ako dosť tvrdá. Prednosťou uzamykanie systému Walther voči systému Browning je, že počas výstrelu sa hlaveň nevychyľuje z osi výstrelu, čím sa dosahujú menšie prevádzkové vôle medzi hlavňou, záverom a telom zbrane a následne tým aj vyššia presnosť zásahov pri streľbe.
3., Krátky záklz hlavne z rotáciu
Po výstrele sa záver pohybuje vzad spolu s hlavňou. Na hlavni sú výstupky, ktoré zapadajú do skrutkovitého vybrania v tele zbrane, ktoré nútia pri pohybe vzad hlaveň k rotácii. Tým sa postupne vysúvajú rebrá hlavne z vybrania v závere až dôjde k úplnému odomknutiu a záver sa môže pohybovať voľne vzad kde vykoná všetky bežné záverové práce, že áno. Tento systém nie je nový, vznikol ešte pred prvou svetovou vojnou , a treba povedať že sa veľmi neosvedčil. Je náchylný na poruchy, má nižšiu životnosť ako napríklad Browning, a je hodne náročný na výrobu a presnosť práve kvôli tej skrutkovici v tele zbrane. V podstate sa stal zabudnutým, a prekonaným, bez akejkoľvek perspektívy.
No ale stalo sa niečo nečakané. Teda na slovenské pomery. Druhý variant vymyslel a zrealizoval slovenský konštruktér Ing. Jaroslav Kuracina, ktorý je zároveň držiteľom medzinárodného patentu na tento systém. Prvý krát bol použitý u pištole Grand Power K100. Je to systém podobný predchádzajúcemu, ale riadiaci výstupok sa premiestnil z hlavne na rám zbrane. Na hlavni je skrutkové vybranie, do ktorého výstupok zapadá. Touto jednoduchou výmenou umiestnenia skrutkovice a výstupku sa dosiahla vysoká životnosť a spoľahlivosť systému. A čo je ešte lepšie, pištoľ sa vyznačuje neobvykle vysokou presnosťou a neobvykle malým spätným rázom, keďže nedochádza k žiadnym stranovým posunom hlavne a prebytočná energia je spotrebovaná na jej rotáciu. Už sám systém uzamknutia dáva dobré predpoklady dosiahnutia minimálnych prevádzkových vôlí uloženia hlavne v závere a v tele zbrane a spolu s menším „kopaním“, aj predpoklad väčšej presnosti streľby najmä pri opakovanej, alebo automatickej streľbe dvojvýstrelami. Raz sa možno budu mlady Stalkeri učiť o systeme Kuracina. 🙂
4., Systém s kĺbovými pákami
Predsa len si spomenieme ešte jednu konštrukciu, ktorá je síce veľmi ojedinelá, ale nesmierne známa. Pištoľ P08 Parabellum je legenda. Nemecký puškár Luger sa týmto počinom zapísal do dejín nezmazateľne, aj keď sa už v tomto systéme žiadna ďalšia pištoľ nevyrábala. Systém je brutálne precízny ale veľmi náročný na množstvo trieskovo obrábaných, tvarovo zložitých, vysoko presných súčiastok vyrobených s malými výrobnými toleranciami, z kvalitného materiálu, s tepelným spracovaním, s jeho malým hmotnostným využitím a tým nevyhnutne aj drahých. Asi s týchto dôvodov už tento uzamykací systém nebol pri konštrukcii žiadnej ďalšej pištoli zopakovaný. Ale je to naozaj legenda, a museli sme ju spomenúť.Krásna animačka tu
Čo na záver? Systémov je niekoľko desiatok. Niektoré úspešne, iné menej. Nejaký ten základný prehľad máme, a na budúce sa vrhneme smelo do prehľadu kalibrov a snáď už tu pravú pištoľ pre Stalkera nájdeme.
