Každý z Vás už to počul. Ale čo to vlastne presne je tá permakultúra. Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t. j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.
Ukážeme si krásny príklad permakultúry od Seppa Holzera.
Hugelkultur sú vyvýšené záhony , nevyžadujúci hnojenie ani zálievku . Základom záhonu je navŕšená hromada práchnivejúceho dreva , ktoré sa stará dlhodobo o výživu rastlín . 
Medzi záhonmi sa vytvorí mikroklíma , ktorá chráni rastliny pred vetrom. Vyvýšený záhon lepšie využíva pohyb slnka po oblohe v priebehu dňa. Vysadená plocha sa tiež zväčší. Samozrejme, môžeme spraviť aj variantu zarovanania, v tom prípade je drevo zakopané.
V prvých rokoch po založení záhonu sa vďaka procesu tlenia dreva a vznikajúcemu teplu predlžuje vegetačné obdobie rastlín.
Tlejúce podložia zachováva vlhkosť . Podľa niektorých pestovateľov udržuje systém toľko vody , že by bol vhodný aj pre najsuchšie oblasti.
Pre drevené podložia sú doporučované jablone , jelša , topole , vŕby alebo brezy , neodporúčajú sa čerešne , agáty , orechy . Proste treba použiť drevo ktoré ľahko hnije. A ideálne je už mierne nahnilé drevo. Záhony sa odporúčajú vyššie , čím vyšší je záhon , tým menej je nutné zalievať ( od druhého roka od založenia záhona ). Založený záhon , ktorý nevyžaduje zálievku , by mal byť až 2 metre vysoký . Záhon sa bude v priebehu rokov procesom tlenia podkladového materiálu znižovať . Kľudne môžete začať v malom, ale čím väčší je záhon tým lepšie.
1.Založenie
2., Po prvom roku
3., Druhý rok.
4., Po pár rokoch
Vlastný fungujúci ekosystem, rodiaci úrodu bez námahy.
Pri správnej kombinácii permakultúrnych a polykulturných technik Vám nakoniec za par rokov ostane na záhradke len dve veci na prácu. Na jar všetko čo sa nesemenilo samo/alebo sme všetko zožrali a nenechali nič dozrieť na semeno :-)/ zasadiť a druha vec je zbierať čo sa urodí. A to zber úrody. Polykultúra je veľa muziky za málo peňazí (veľa zeleniny za málo vynaloženej námahy). Odporúčam ju všetkým flegmatikom a ľuďom nad vecou. Nie je to pre poriadkumilovný záhradníkov / ktorí potrebujú riadky a jasný prehľad, čo kde rastie. /
Ak si pamätáte na náš starší článoček o Troch indiánských sestrách Survival zone, tak ano presne toto je polykultúra. Na polykultúre je krásne vidieť, ako fungujú prírodné väzby: mikroklíma, sukcesia, dobrý sused – rýchlosť rastu a vitalita rastlín predbehne tie pestované zo sadby alebo vysievania do jednotlivých monokultúrnych riadkov. Prečítajte si knihu Záhrada k zahryznutiu od Seppa Holzera. Je to zaujímave.
