Snaha o ochranu pred zbraňami nepriateľov je pravdepodobne stará ako ľudstvo samo. Ochranné obleky a rôzne brnenia, či už z koží, z dreva, kostí, alebo kovu, existujú už rádovo tisíce rokov. V tomto ohľade je to večný súboj medzi priebojnosť strely (alebo iné zbrane) a pevnosťou, odolnosťou ochranného obleku alebo brnenie.
Počiatky podobných viest nájdeme v období medzi svetovými vojnami, keď bola pre potreby ochrany posádok bombardovacích lietadiel vytvorená tzv. protiflaková kombinéza (protičrepinová kombinéza, Flak jacket), v zásade pevná bunda z viacerých vrstiev nylonu, novo objaveného polyméru, doplnená kovovými doštičkami. Práve poranenie posádky črepinami šrapnelu bolo najčastejšou príčinou straty lietadla, a tým aj celej posádky. Dnešné moderné vesty sú schopné zastaviť strelu z výkonnej útočnej či loveckej pušky.
„Nepriestrelná“ vesta má svoje opodstatnenie aj svoj veľký význam pre bojovníka. Keď totiž strela vnikne do tela, deformuje sa, zväčší svoj priemer, v tele vznikne veľmi široký vstrlený kanál a v tele sa vytvorí takzvaná prechodná dutina. Tým tlakom, ktorým vlastne tlačí mäkké tkanivo obsahujúce veľké množstvo vody pred sebou, rozostupujú sa vnútornosti do veľkej šírky od seba. A potom zase k sebe priľnú. A práve ten rýchly rozostup tkaniva a vnútorností, znamenajú často aj ďalšie vnútorné zranenia, odtrhnutí rebier a tak ďalej. Ten pohyb je veľmi nebezpečný, „vysvetľuje čo sa deje v tele pri strele a prečo sú teda vesty pre človeka tak dôležité.
Mýtus 1:
Akčná klasika, geroj schytá niekoľko striel /poväčšine z AK-47/, lebo zlý majú Kalacha a dobrý M4.Zodvihne sa zo zeme , opráši sa a ide im to ale fakt natrieť. Tažko .Vesta síce zabráni strele preniknúť do tela, ale vlákna sa prehnú/až 3-4 cm/ a zlomené rebro, a riadna modrina či vyrazený dych nie sú ničím zvláštnym. Proste energia sa nikam nestratí. Len sa presunie. Ale je pravda , že smrteľné to nie je.
Mýtus 2:
Nepriestrelnú vestu prestrelí šíp z luku alebo kuše. No to pravda je. Ostrie šípu jednoducho prereže vlákna alebo prejde pomedzi ne. Samozrejme má to riešenie, kovová väčšinou titánová sieťka.
Používané materiáli:
Kevlar, Twaron ,Spectra, Dyneema. Aradimové alebo polyetylénové vlákna.
Triedenie:
Vesty sú roztriedené pre ľahšiu orientáciu do niekoľkých kategórií. Najrozšírenejší je klasifikácia americká – NIJ. Rozlišuje štyri triedy (kategórie). Trieda I je najľahšia, III. trieda zastaví strelu .357 Magnum alebo .45 ACP. Trieda číslo IV by mala zastaviť guľku z pušky. Nevyhnutnou súčasťou viest IV. triedy je hrudný panel, keramický plát. Spoľahlivo nepriestrelná vesta však neexistuje. Svoju úlohu tu má viac vplyvov. Podstatný, ak nie najpodstatnejšie vplyv má deformovateľnosť strely a jej vonkajší tvar. Mimoriadne vysokú priebojnosť majú strely s oceľovým jadrom, u ktorých dochádza k minimálnej deformácii, a do zachytenie strely sa tak môže zapojiť len obmedzený počet vlákien. Odolnosť proti takejto muníciu (priebojné s oceľovým jadrom) výrobcovia viest zaručujú len a len pri súčasnom použití prídavného kovového alebo keramického predného panelu. Väčšina súčasných viest má vpredu vrecko, vďaka ktorej je použitie štítu bezproblémové. Štíty sa robia z rôznych materiálov a v rôznych prevedeniach. Kov, keramické hmoty, keramicko-kovové sendviče, monolitný prevedenie, doštičky. Hlavnou úlohou štítu nie je strelu zastaviť, ale zdeformovať tak, aby sa do vlastného zastavenie strely a pohltenie jej energie mohol zapojiť dostatočný počet vlákien balistického panelu. Štít vestu navyše aj vystužuje, čo má vplyv na rozloženie nárazu po dopade strely na väčšiu plochu tela, čím je lepšie fyziologicky znášaný.
Nabudúce prinesieme presné znenie noriem na NV.
