Stromy neposkytovali človeku len svoje plody, ale niektoré z nich i sladkú miazgu. Najmä javor a breza zjari tzv. krvácajú a sú plné miazgy, ktorá sama vyteká z poranených miest kmeňa. Javorová miazga obsahuje dosť cukru, a tak sa ľudia snažili pripraviť z nej sladidlo, podobne, ako to robili niektoré americké indiánske kmene.
V podmienkach strednej Európy ponúkala ľuďom zdroj cukru najmä breza. Miazga z nej nie je však taká sladká ako javorová, pretože neobsahuje sacharózu, ale fruktózu, ktorá menej sladí. V našich podmienkach preto neslúžila brezová šťava, či už čerstvá alebo kvasená, na výrobu cukru, ale ako osviežujúci nápoj. Tento zvyk narezávať kôru brezy a zachytávať jej šťavu do nádoby bol známy v Čechách, na Slovensku, ale najmä v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku.
Získavanie brezovej šťavy ako bežný jav dokladá Hospodárska encyklopédia z 80. rokov 18. storočia. Tá podáva podrobný návod, ako brezy navŕtavať, aby sa nepoškodili a popisuje, že urodzení páni brezovú vodu ešte vylepšujú medom a nechávajú skvasiť ako medovinu alebo namiesto medu do nej pridávajú hrozienka. Kniha tiež radí: Keď je miazga moc sladká, môže sa z nej variť sirup alebo cukor, či skôr manna.
Na poľsko-litovskom a poľskom-ruskom pohraničí sa šťava získavala aj zo stromov horského javora-klenu a pila sa najmä v čerstvom stave. V Karpatoch napríklad Gorali, a tiež v Sudetoch ľudia, radi hasili smäd aj javorovou šťavou. V južnom Veľkopoľsku bol rozšírený zvyk získavať šťavu zo stromov divo rastúcej višne a na Slovensku aj z buka. Takto získané nápoje majú u Slovanov ustálené názvy: miazga, miazdra, sok a oskola.
V dobách Márie Terézie sa na jej vlastný popud konali pokusy so získavaním cukru z javorovej šťavy, ktorá sa dovtedy používala len ako ľudový nápoj. V Bratislave napríklad vyrábal akýsi lekárnik z javorovej šťavy cukor už v roku l778. V čechách sa v tom čase podarilo vyrobiť cukor z javora-klenu. Táto forma cukrovarníctva rozkvitala najmä počas napoleónskych vojen, keď vysoko stúpla cena trstinového cukru, ktorý sa vojenskou blokádou nedal dovážať. V roku 1811 bola v Rakúsko-Uhorsku ustanovená pod patronáciou cisára zvláštna komisia, pre pokusy s výrobou javorového cukru. Avšak v podmienkach strednej Európy, sa takto získavať cukor neoplatilo. Javory tu rastúce ronia miazgu menej sladkú, ako druhy severoamerické, kde jeden strom dáva na jar až 3 kg cukru. A tak postupne, najmä po presadení sa cukrovej repy, javorový a brezový sirup ako možný zdroj cukru upadol celkom do zabudnutia.
