Cuchulainn, Spartakus, Artuš Pendragon, Leonidas, Belisarius, Suvorov, Džingischán. Každý pozná mená veľkých bojovníkov minulosti. Buďme radi, že dnešná doba neposkytuje priestor pre vznik mien nových. No a je niekoľko mien ktoré patria do tejto rady a zároveň vytŕčajú. Jedno s tých mien je Hiro Onoda.
Hiro Onoda nám dáva odpoveď na otázku, ako dlho môže človek prežiť sám proti všetkým. Bez podpory, bez liekov, bez zázemia. A nie len to! Hiro Onoda to všetko dokázal a ešte zvládol aj bojovať a vykonávať záškodnícku činnosť. Pred 50 rokmi by bol partizán, dnes pravdepodobne terorista. Nuž, doba sa mení. A tá odpoveď znie, presne takú dlhú dobu, na akú nájdeme v sebe motiváciu. Hiro Onoda to vydržal takmer 30 rokov.
Hiró Onoda sa narodil 19. marca 1922 v dedine Kamekawa v Japonsku, ako piate dieťa zo siedmych. Keď dovŕšil 17 rokov, rozhodol sa ísť pracovať do obchodnej spoločnosti Tajima Yoko v Číne. Vo firme však pracoval iba do svojich 20 rokov, pretože prišiel povolávací rozkaz a nastúpil k 61. pešiemu pluku. Neskôr bol prevelený k 218. pluku a prešiel výcvikom špeciálnych jednotiek – konkrétne záškodníckych, v Naganskej vojenskej odbornej škole. Výcvik absolvoval, bol povýšený na dôstojníka a 26. decembra 1944 bol vyslaný spolu s ďalšími vojakmi na misiu na ostrov Lubang, ktorý sa nachádza pri Filipínach. Jeho hlavnou úlohou bolo sabotovať nepriateľské komunikácie, ničiť letiská a prístavy a čo najdlhšie zdržiavať nepriateľské jednotky a samozrejme ich zmiasť. Jednotka, ktorá sa na ostrove nachádzala predtým, Onodovej jednotke neverila a dosť ju spochybňovala a neverila v jej úspech. Ešte však netušili, ako sa situácia zmení…
Vojna nakoniec vzala rýchly koniec a radoví japonskí vojaci vysadení na ostrove buď padli v záverečných bojoch alebo sa vzdali. Záškodník Onoda spolu s dvoma druhmi sa stiahol hlbšie do horskej džungle, odkiaľ začal vyvíjať záškodnícku činnosť.
Postupom rokov zostal zo skupiny sám, čo mu však nezabránilo plniť bojové úlohy. Úplne bez možnosti prísunu zásob, munície a informácií toho samozrejme nezvládol veľa. No aj tak zo železnou pravidelnosťou zapaľoval úrodu „nepriateľským civilistom, znepokojoval a vyháňal všetky osoby z miest, kde pôsobil. Tiež neustále zhromažďoval potenciálne vojensky využiteľné informácie, ktoré by mohli prísť vhod japonskej armáde, ktorá ako skalopevne veril ostrov znovu dobije a obsadí.
Túto činnosť vydržal vykonávať neuveriteľných 30 rokov!!! Od roku 1944 až do roku 1974. Nešlo o žiadny zabudnutý ostrovček, ale o územie s tromi veľkými mestami, prístavom, vojenskou aj policajnou posádkou a množstvom civilistov. Každá jeho záškodnícka akcia vyvolala vlnu bezpečnostných opatrení a vyslaní trestnej jednotky o sile 50–100 mužov, ktorú však Onoda dokázal „vodiť za nos“ po horách niekoľko týždňov.
Samospráva ostrova už bola z Onodovho pôsobenia tak nešťastná, že ozbrojené zložky mali priamy rozkaz k jeho okamžitej likvidácii, pri akejkoľvek možnej príležitosti. Rovnaké príkazy mali aj ozbrojení civilisti pohybujúci sa v Onodovom priestore (drevorubači, atď.). V neskorších rokoch boli do pátrania nasadené aj vrtuľníky a pátracie lietadlá. Onoda sa dokázal skrývať s pomocou výcviku štyridsiatych rokov aj pred technikou sedemdesiatych rokov.
Nakoniec došlo na náhodné stretnutie v džungli medzi pánom Onodom a kórejským študentom. Na skrytom mieste spolu dva dni rozprávali a študent sa ho snažil presvedčiť, že vojna už skončila. Onodu presvedčil tak na polovicu a odišiel so sľubom, že pokiaľ dostane priamy rozkaz od svojho veliteľa tak sa vzdá.
Filipínska vláda okamžite dopravila na ostrov z Japonska jeho bývalého veliteľa dôstojníka majora Tanigučiho, z ktorého sa medzi tým stal spokojný predavač kníh. Časom sa títo dvaja muži stretli a Onoda obdržal ústny rozkaz zanechať svoju bojovú činnosť a vzdať sa. Až potom s džungle odišiel spolu s Japonskou výpravou a filipínskymi vojakmi.
Po príchode domov mu robili testy a zistili, že je duševne aj fyzicky zdravý a v ďaleko lepšej kondícii ako jeho vrstovníci. Podľa jeho slov by bol schopný plniť svoju bojovú misiu ešte asi 15-20 rokov.
Záver? Dokážete všetko čo chcete. Je otázne nakoľko bol Onodovou motiváciou kodex bushido, nakoľko výcvik, alebo jeho duševný stav. V každom prípade je Hiro Onoda neuveriteľný bojovník, ktorý dokázal niečo nemožné. Dokázal prežiť…
