Zdar Stalkeri. Dnes sa pokúsime osvetliť si 5 najčastejšie sa opakujúcich mýtov, ktoré sa opakujú dookola na internete u predajcov, na fórach či diskusiách. Ľudia im veria , či už preto že v minulosti platili, alebo preto, že časť s nich je tvrdo podporovaná marketingom a reklamou od výrobcov či predajcov.
Mýtus 1 : „Kované nože sú pevnejšie.“
Tento mýtus je alfou a omegou nepoctivých nožiarov. 🙁 . Áno aj taký sú. Je to marketingový ťah, aby dokázali predať svoje výrobky, tak sa snažia laikov a amatérov presvedčiť , že len nôž ukovaný vo vyhni je to pravé. Presne tak ich totiž vyrábajú trpaslíci pod horou Kzak-gdul a elfovia v Temnom lese.
Hlavný problém tohto mýtu je ten, že v minulosti bol pravdivý. V MINULOSTI! Oceľ v surovej podobe z ktorej bolo možné vyrobiť nôž bola nekvalitná a plná nečistôt. A to bol hlavný dôvod kovania ocele. Pri kovaní bola väčšina tých nečistôt doslova vyrazená z materiálu a ten nabral na kvalite.
Ale mame rok 2017. Lietame na Mars, zvárame pod vodou a áno, dokážeme produkovať čisté ocele pre prímesi.
Druhým dôvodom je masívna produkcia /aj značkových firiem/ nožov naozaj podradnej kvality. A nie vždy zodpovedá kvalita cena, bohužiaľ. A práve preto si začali ľudia spájať sériovú výrobu s nekvalitou. Na druhej strane treba povedať, že sú tisíce sérii nožov produkovaných nožiarskymi firmami , ktoré dosahujú kvalít o ktorých sa 90% nožiarov v noci zdáva, a budia celý mokrý..
Moderná metalurgia poskytuje takmer neobmedzene možnosti. Ocele pod menami CPM-30V, ZDP-189 či Covry-X získavané modernou práškovou metalurgiou dokonca ani nie je možná spracovávať kovaním, nakoľko by sa zničila unikátna štruktúra o ktorej sa môže amatérskym/ nie myslené v zlom podotýkam/ nožiarom naozaj iba snívať…..
Nádherným príkladom je nôž ZT-0100 od firmy Zero Tolerance. Nôž navrhnutý legendou Kenom Onionom, z ocele CPM-30V, DLC povlak z volfrámu. Tento nôž dokážete zohnať za cca. 200-250 €. Čo je cena ktorú od Vás môže vypýtať aj nožiar, ale dovolím si tvrdiť že vlastnosti ZT-0100 dosiahne 5% z nich. Aby sme si rozumeli. Ja v žiadnom prípade nehaním poctivých nožiarov. Sám vlastním niekoľko nožov urobených ručne, som vďačný ľuďom čo ich dokázali spracovať, často a rád ich nosím a používam, nakoľko je to niečo čo bolo spracované s láskou, umením, zručnosťou a citom. A bolo to pre mňa. Zaplatil som ne poctivú cenu, na ktorej som sa s nimi dohodol, a dúfam , že boli spokojne obe strany. Ale proste premisa „Kované nože sú lepšie ako nekovane.“ , je proste prežitok a mýtus.
Mýtus 2: „ Drahšie nože sú lepšie“
Určite ste si všimli , že v cenách nožov sú obrovské rozdiely. Niekedy stovky percent. No niekedy to naozaj platí, ale naozaj iba niekedy 🙂 .
Nádherným príkladom sú výrobky švédskej firmy MORA. Taký kúsok ako napríklad Mora Classic 1 kúpite za 10-12 €. Čo je to za suma? 10€. A pritom sa jedna o nôž ktorý si vybrala aj taká legenda bushcraftu ako Cody Lundin. Uhlíková oceľ, rúčka z brezového dreva, V-výbrus bez fazetky, HRC-59. A napríklad niečo ako Helle Viking Knife. 130€. Áno je to niečo iné, spracovanie, kožene puzdro. Keď ich položíte vedľa seba tak Mora bude vyzerať proste hnusne, ten rozdiel bude obrovský. Ale tie nože sú určene na rovnakú prácu, rovnaké použitie. A tá cena je 10-násobna! A využitie? Rovnaké…Naozaj si myslím, že je dobrý nápad kúpiť radšej 10x Moru ako raz Helle.
Mýtus 3: „Tvrdosť ocele závisí od typu ocele“
No závisí. Ale iba z časti. To, čo je naozaj dôležité, je tepelné spracovanie ocele. Môžete mať nôž zo špičkovej ocele ZDP-189, ktorý ma mať optimálne tvrdosť HRC okolo 64, ale keď bude zakalený blbo, tak bude mať 58. A v tom okamihu je degradovaný na úroveň oveľa lacnejšie ocele a Vy ste v princípe vyhodili peniaze do luftu. Bohužiaľ. Alebo naopak . Nôž z ocele D2 bude zle kalený na 64 HRC a bude zle popustený. Nôž síce bude mať 64 HRC, ale zlomí sa vám pri prvom namáhaní, pretože bude mať v štruktúre vačšie množstvo austenitu, ktorý sa nestihol zmeniť na martenzit, nevytvorilo sa dostatočné množstvo feritu a cementitu a taký nôž Vám bude v podstate na ho…., no, na nič.
V princípe to znamená, že sa bežne stretávame s nožmi z rovnakej ocele, ale s rozličnými vlastnosťami. A to je dané práve postupom tepelného spracovania.
Mýtus 4: „Výbrus XYZ, je najlepší“
V skratke, neexistuje ideálny výbrus. Preto je ich také množstvo, pretože každý z nich je určený na niečo úplne iné.
Príklad. Dajme tomu , že mam rád dutý výbrus. Nože sú ostré jak ďas, dobre sa brúsia, dokážem sa takým nožom oholiť. Ale dutý výbrus je mi úplné nachuja na noži pre bushcraft, kde potrebujem nasekať drevo, naštiepať ho či narobiť triesky. Proste a jednoducho nôž s dutým výbrusom zničím skôr alebo neskôr pokiaľ ho bude používať takto. A aký výbrus je na to vhodný ? No V-výbrus ako na finkách bez fazetky. Pevný, odolný, jednoducho obnoviteľný aj bez prípravkov.
Proste a jednoducho, treba si vybrať správny nôž / i výbrus/ na správnu prácu. Univerzálne veci väčšinou stoja univerzálne sa prd.
Mýtus 5: „Nerezové ocele sú všetky rovnaké, uhlíkové sú lepšie“
Čo na to povedať? Opäť názor s polky minulého storočia. Metalurgia spravila obrovský krok vpred. Moderné ocele dosahujú vlastnosti o ktorých sa nožiarom pred 50 rokmi ani nesnívalo. Obrovské množstvo špičkových oceli / CPM-ka, Vanadis, Elmax……/ je v skutočnosti nerezových. Aby ste si nemysleli, tie ocele neboli pôvodne vyvinuté pre nože, ale pre potravinársky, chemický či jadrový priemysel. A nožiari z toho len ťažia 🙂 .
Všetky spomenuté mýty , by si zaslúžili rozsiahlejšie spracovanie odborníkom v náuke o materiáloch, moje poznámky sú len skrátene , a pri každom mýte je možne nájsť výnimku potvrdzujúcu pravidlo :-). Ale myslím , že sú pravdivé. Ak si myslíte niečo iné, môžeme to prebrať pod článkom alebo ešte lepšie na fóre.
