Mýtus zastavovacieho účinku zbraní. I.
V predchádzajúcich častiach sme si ukázali možnosti balistickej ochrany pomocou nepriestrelných viest. Teraz sa v tomto seriáli pozrieme na to, ako sa chovajú streli v tele a ako pôsobia na živý organizmus. Pojmy ako ranivosť alebo zostavujúci účinok sú stále diskutované odborníkmi, pseudo odborníkmi aj laikmi.
Troška histórie.
Trocha histórie - štúdie pred II. svetovou vojnou
Skutočnosti, že rôzne strelné zbrane majú rôzny účinok na cieľ si ľudia všimli pomerne dávno. Pokiaľ ide o krátke palné zbrane, až s ich väčším rozšírením sa začal tento problém viac študovať a skúmať. Oným väčším rozšírením mám na mysli obdobie Divokého západu, kde bolo použitie krátkych palných zbraní veľmi časté.
Pravdepodobne ako prvý sa problémom rôznej účinnosti krátkych palných zbraní zaoberal plukovník R.B. Marcy, odborník US Army na palné zbrane. Vo svojej knihe "Tridsať rokov vojenského života na hranici" (Thirty Years of Army Life in the Border) z roku 1866 ponúka porovnanie perkusných revolverov Colt Navy a Colt Army kalibrov .36 a .44:
"Nepremožiteľné Coltové revolvery veľkostí Army a Navy slúžili v našej armáde po dlhý čas, ale v žiadnom prípade sa dôstojníci nezhodovali v názoroch pri porovnávaní ich priaznivých vlastností pre službu na hranici. Revolver Navy, ktorý je ľahký a ľahko prenosný, je vhodnejšie pre nosenie na opasku, ale prinajmenšom pre mňa je veľmi diskutabilné, či tieto prednosti vyvážia výhody odvodené od väčšej hmotnosti prachu a olova, ktoré môžu byť vypálené z väčšieho revolveru, a z toho vyplývajúce zväčšenej prieraznosti projektilu. "
Ďalej Marcy predkladá osobnú skúsenosť, podporujúce jeho názor. Skupina vojakov na koňoch, ozbrojených revolvermi Navy kalibru .36 (okrem jedného, ktorý mal štyridsaťštvorku), obkľúčila dospelého grizzlyho:
"Priblížili sa k nemu na niekoľko krokov a vypálili desať alebo dvanásť rán, z ktorých väčšina zasiahla medveďa. On však pokračoval v úteku a nezdalo sa, že by ho spôsobené zranenia spomalili. Potom, čo títo muži vystrieľali svoje náboje, iný muž vyzbrojený armádnym revolverom popchol svojho koňa ku zvieraťu a vypálil dva výstrely, ktoré zrazili medveďa k zemi. Po stiahnutí kože a objavovani spôsobených zranení bolo zistené, že žiadna z guliek vypálených z malých revolverov, potom, čo prešli silnú a tuhú kožou, nedokázala preniknúť hlbšie ako na palec do mäsa. Naopak ale dve guľky z veľkého revolveru zasiahli medveďové životne dôležité orgány a zabili ho. Táto skúška bola pre moje rozhodovanie tou najdôležitejšou pri porovnaní relatívnej účinnosti oboch zbraní pre službu na hranici a rozhodol som sa od tých čias nosiť so sebou tú väčšiu. "
Ako vidno, už vtedy sa ľudia zaoberali problémami, ktoré nás trápia ešte dnes. Väčšie zbrane sú výkonnejšie, avšak ich nosenie je menej pohodlné a naopak. Zastavujúci účinok revolverov je tiež spomenutí anglickými novinami "Daily Telegraph" z 22. 10. 1869 v článku o amerických pištoľníkoch, ktorí:
"... Sa sťažujú na revolver. Je síce pravda, že zabíja, ale nie okamžite. Guľka z neho je príliš malá na to, aby paralyzovala telo. Obeť zomrie na vnútorné krvácanie, ale má ešte čas vystreliť zo svojej zbrane. Potom dochádza v západných a južných štátoch k takým mimoriadnym súbojom, kde prebieha dlhá paľba, než konečne jeden z bojovníkov podľahne. "
Podobnosť našich dnešných problémov z tejto oblasti sa skúsenosťami vtedajších strelcov osobne pokladám za nesmierne zaujímavú. Pozoruhodné sú aj závery, ktoré zazneli v oboch predchádzajúcich citáciách. Marcy pokladal za dôležitú vlastnosť dostatočnú priebojnosť a smrtiaci účinok videl v deštrukcii vnútorných orgánov, zatiaľ čo pištoľníci, teda tvrdí praktici na slovo vzatí, uvádzali, že smrť nastáva v dôsledku krvácania. Prosím zapamätajte si obe tieto informácie. Uvidíte, že je ohromne interesantné si skúsenosti strelcov z 19. storočia porovnať s výsledkami najmodernejších výskumov, o ktorých budeme hovoriť neskôr.
K číslam skúmanie účinkov krátkych palných zbraní na ľudský organizmus prvýkrát došlo na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy sa USA angažovali vo vojnách na Kube a na Filipínach. V týchto bojoch sa prejavila malá účinnosť vtedajších služobných revolverov kalibru .38 Long Colt (vtedy boli revolvery základné zbrane amerického jazdectva). Správy z oboch bojísk si boli dosť podobné.
Hlásenie dôstojníka jazdectva z bojov na Kube: "Domnievam, že služobný revolver .38 má jednu dobrú vlastnosť: jeho presnosť a dostrel sú vyhovujúce. Nedostatky sú: 1) Veľký počet drobných súčiastok náchylných v priebehu dlhej kampane k poškodeniu a ťažko v poľných podmienkach vymeniteľných. Porovnajte si to s tým, ako ľahko možno rozobrať a zložiť Mauserovu desať rannú pištoľ, s pevnosťou a odolnosťou jej súčiastok. 2) Ráž je malá. Znovu a znovu som bol svedkom, kedy bolo treba niekoľkých výstrelov do hlavy na zastavenie koňa, a to aj v prípadoch, keď strelec bol veľmi blízko. Pištoľ pre kavalériu musia byť v takom kalibri a mať taký výkon, aby kôň alebo človek bol zásahom vyradený z boja. Pri útoku na pištole nemá význam protivníka len zraniť. Naším cieľom je koňa alebo muža, ale najmä kone, vyradiť z boja. "
V podobnom duchu sa nesie hlásenie z Filipín: "Moja čata bola napadnutá povstalcami. Sústredená paľba zo služobných pušiek zastavila ich prvý nápor, ale potom z lesa asi 140 yardov napravo od nás vybehla skupina šiestich domorodcov ozbrojených puškami s nasadeným bodákom. Päť z nich zastavila streľba z pušiek, ale ich vodca, bez ohľadu na zranenia služobné puškou, bežal stále ďalej smerom k nám. Použil som revolver a zasiahol ho zo vzdialenosti 10 yardov tromi ranami do hrude. Útočník napriek tomu dobehol k nám, zabil bajonetom voj. C.F. Bradyho, prebodol mi slabiny a klesol na kolená. Potom ho zastrelil trubač svojim Coltovým revolverom .45. Útočník mal dva zásahy služobnou puškou, jeden do stehna, druhý do paže a tri moje zásahy revolverom .38 v hrudnom koši. Súdim, že súčasný služobný revolver .38 nie je dostatočne účinný pri boji muža proti mužovi. "
Na základe týchto skúseností boli poverení armádne odborníci major LA Lagarde a kapitán J.T. Thompson (budúce konštruktér známeho samopalu) prevedením rozsiahlych testov. Ich hlavná časť sa skladala zo streľby do ľudských mŕtvol zavesených za krk. Ako meradlo bol vyhodnocovaný výkyv tiel po zásahu, išlo teda o obdobu balistického kyvadla. Výsledky testov jednoznačne uprednostnili pomalé ťažké strely s hmotnosťou najmenej 230 GRS a kalibri najmenej .45
Tieto skúšky boli na dlhú dobu poslednými, pretože potom nasledoval útlm spôsobený dvoma svetovými vojnami. Dnes je však táto téma opäť veľmi populárna.
Zdroj: www.valka.cz , poďakovanie p. R.Enžlovi za povolenie.